Ezoterika a záhady -
Karma po starých rodičoch
S týmto súhlasím. Nie všetko, čo sa udeje je karma. Otázky osudu a výberu rodiny sú komplikovanejšie, pretože vstupuje do nich priveľa princípov, ktoré si neuvedomujeme. Výber rodiny nie je len o "odčinnení, či náprave." Možno je celé toto vnímanie nesprávne. Výber rodiny je o možnostiach a príležitostiach. Paradoxne nám má pomôcť, aby sme získali nástroje, ktoré budeme potrebovať. Každá interakcia funguje dvoma smermi, takže ak karma, v takom prípade by musela by obojstranná, pretože jedno je pravdivé a to, že Boh (či Kozmos) neplytvá. A hoci rovnováha musí byť, tak by sme nerobili celé inkarnácie nič iné, len stále čosi vyrovnávali. Čo má byť teda zmyslom takéhoto inkarnovania sa?
Stále sa pozeráme na to, čo "zlé" sa nám cez rodinu deje. Ale uvedomujete si to pozitívne, čoho sa nám dostáva? Napriek všetkému vnímam, že prostredníctvom rodiny sa nám dostáva veľmi cennej prípravy na všetko v živote, čo nás stretne. Ja som nesmierne vďačná za to, ako ma detstvo formovalo, lebo teraz vidím následky toho všetkého a aj to, ako to viem využiť.
Ono systém v ktorom fungujeme je maximálne spravodlivý aj keď z ľudského pohľadu sa nám to nezdá, ale je to tak. A už pochybovanie o tom a búrenie sa voči tomu vyrába ďalšiu karmu. Vždy ide o vyrovanie energií. Skôr treba makať na urýchlenom vyrovnaní, aby sa to neprenieslo na ďalšie generácie. Napr. aj tým odpustením ako tu spomínajú...
Väčšinou takéto tažké rodové prípady sú, keď je na rod uvalený negatívny energetický program alebo niečo tomu podobné...
"Karma je len dôsledok. To znamená, že ak som spravil niečo zlé, tak sa mi to vráti len vtedy ak stále bude pretrvávať zlý vzorec vo mne, ktorý stojí za mojím zlým chovaním. Akonáhle už nie je, nie je ani karma vztiahnutá k nemu. Čiže ak aj niekto spraví niečo zlé, nemusí prísť dôsledok, pokiaľ si uvedomí kde je chyba - čo spravil zle. Takže ak aj je niečo čo ma spája s mojou rodinou v tom zlom smere, že zdieľame nejaký zlý spoločný prístup k niečomu, tak AK HO V SEBE NAPRAVÍM, tak je to vyriešené."
Účelom karmy nie je potrestať, ale poučiť.
jedine ak by bola karma prírody spojená s karmou ľudstva, tzn. potenciálny vývin v súvislosti s ľudstvom ako takým.
Ale v tomto prípade... Naozaj si to neviem predstaviť. Zásadný princíp karmy spočíva vo voľbe. To ako, že lev si vytvára karmu tým, že zožerie iné zviera? A v súvislosti s tým. Ako príroda ako abstraktný pojem, zahŕňajúci všetko existujúce môže mať karmu. To mi príde asi ako tvrdenie, že Boh má karmu.
Ak chceš získať pohľad aj z inej strany, vrelo odporúčam knihy od Rudolfa Steinera - Karma a reinkarnácia a dobre o prečítanom popremýšľať. Steiner patril k tým málo ľuďom, ktorí sa už nemuseli narodiť.
Je tady někdo s příslušnou realizací?
Otázkou je k čemu je nám to vědět zda se někdo narodí či nenarodí.
Pro naprostou většinu lidí je narození v lidském těle odměnou, výhrou v loterii, požehnáním a štěstím. Bohužel si jen velmi málo lidí dokáže tohoto daru (života) vážit.
Vlivem negativního zatížení mysli (tamas) bývá postoj k vlastnímu životu vlažný, až negativní.
Málokdo si uvědomuje že nenarodit se znamená pro drtivou většinu lidských bytostí žádnou možnost vývoje po smrti což znamená něco jako věčné zatracení. Neboť nemožnost vyžít nenaplněné tužby "v záhrobí" znamená pro tyto bytosti nekonečnou posmrtnou strast ve sféře kde tyto tužby realizovat nelze. Jsou totiž podminěny existencí fyzického těla.
A nemuset se narodit z vlastní vůle? Taková možnost neexistuje. Vůle člověka o tom nerozhoduje zda se narodí anebo ne. Rozhoduje o tom jen to zda bytost je anebo není naplněna zkušenostmi z této pozemské sféry bytí. Chybí li jediná zkušenost, musí se vrátit. A kdo "překonal svět"? Ten kdo ano se tím chlubit nebude. :)