Ezoterika a záhady -
DUšIčKY
Je to aj keltský sviatok Samhain, keď sú medzi našim a tým druhým svetom dvere otvorené. Tá atmosféra je pre mńa veľmi príťažlivá a cítim ju už teraz po večeroch, keď je bezvetrie a na cintorínoch už horia sviece. Zapaľujem si lampášiky aj pri dome a vychutnávam si tento čas, kým trvá. :)
Priamo na Dušičky veľmi rada idem na cintorín, keď tam už skoro nikto nie je, ten pohľad je nádherný.
Ja osobne rada chodim na cintoriny, ale pocas dusiciek radsej, uz ked je tma a vidno ako vsetky sviecky horia. Najviac to vidno na Slavicom udoli. :-)
V puberte sme sa na dušičky v cintoríne stretávali večer s kamarátkou, keď sme šli oslaviť moje narodky (bolo to cestou do krčmy)... neboli sviečky na torte, boli na cintoríne :D (berte to s rezervou, neznevažujem tento sviatok :)
A druhá kamarátka na dušičky rada pozerala horory s duchárskou tématikou, bývali pri cintoríne, pár km odo mňa, nebolo mi všetko jedno, keď som cestou domov v noci musela prechádzať najskôr okolo ich cintorínu na autobusku a potom okolo nášho cintorínu domov...
Ráno som zachytila v správach, že Čína už nebude odoberať z Európy plastový odpad a recyklovať ho, lebo majú dosť vlastného. Takže aj dobre mienený zber plastu na recykláciu už nebude k ničomu až sa to na nás všetko zvalí. V niektorých krajinách sveta už skládky padajú a zabíjajú ľudí.
Cestou s cintorína sme prechádzali okolo mačičky, ktorú zrazilo auto. Tak som vystúpila z auta a mačičku som preniesla k domu, odkiaľ zrejme je, aby ju nerozflákali ďalšie autá po ceste. Pohladila som ju po hlávke a položila do trávy. Toť moja dušičková pieta. -SADLEY-