Ezoterika a záhady -
Ako PARALYZOVANÁ... ?
Už veľakrát sa mi stalo, že som sa ocitla v situácii kedy som cítila že toto čo sa deje nie je OK, nie je to v pohode a takto to nemá byť a že by som mala niečo urobiť no som absolútne paralyzovaná, proste sa moje telo otočí a ide ďalej, nezmôžem sa ani na slovo.... Nie je to o voľbe že budem ticho. Nie, proste ako keby mi niečo nedovolilo nič povedať.
Ide o prípady kedy napr. sa mám zastať samej seba, ale čoraz častejšie sa mi to stáva - tak ako aj včera, pri predavačke v obchode. Povie presnú sumu akú mám zaplatiť a just mi vydá menej a na bločku zaúčtuje viac... A teraz vás poprosím aby ste si to neplietli s tým, že som sa mala ozvať a byť asertívna. Opakujem, nebolo mojou vedomou voľbou sa neozvať a odkráčať ďalej. -NOOO- Proste to bol taký automatický proces kedy vidím že mi vydáva menej a niečo v mojom vnútri kričí že to nie je správne a vidím ako mi na bločku zaúčtovala dvojnásobok ale tovar iba jeden a i tak som vzala peniaze, otočila sa a odišla... Až keď som vyšla z obchodu tak ma to "pustilo" uvoľnilo sa to, ale to už je neskoro sa vrátiť späť + som sa ponáhľala inde.
Zažil niekto z vás čosi podobné?
Ešte raz opakujem že nebolo mojím rozhodnutím byť ticho a odísť preč. Fakt som sa cítila ako paralyzovaná, kedy nemôžem nič robiť.... Dosť ma to štvalo celý deň, a neviem si to nijako vysvetliť... ani nájsť niečo o tom na nete. A nepoviem keby sa mi to stalo iba jeden krát, ale už sa mi to viackrát stalo... Inokedy sa mi v pohode podarilo aj upozorniť že mi iná predavačka vydala zle.... nechápem prečo sa mi takéto skúšky znovu vracajú a prečo som paralyzovaná a nemôžem to ani zmeniť ??? -CONFUSED-
Mně osobně například v okamžiku, kdy někdo řekl příšernou, do očí bíjící lež, že jsem zůstala štajf.
Já nevím, jestli se to dá najít v kolečku - myslím, že to je nedostatek asertivity plus pohotovosti nebo vnitřní nechuti se dále špinit - nevím... Snad se "procvičovat" v asertivitě. :) Ono to zmizí, neboj.:)
A pripadne pospajať myšlienka-pocit-telo.... Odosobniť sa v podobnej situácii, len sa pozorovať bez posudzovania by mohlo pomôcť postupne pochopiť, čo sa v tej chvíli deje...
No ale pripomenulo mi to moje odpadavanie po injekcii a ak ide o nejaký podobný vzorec, to co píšem vyššie Ti je k ničomu :)
Velmi často som odpadavala po akejkoľvek injekcii, no nebola som si vedomá strachu, ani naznak obavy ani v mysli ani v tele a predsa som niekedy odpadla, inokedy nie.... bolo úplne jedno čo mi pichajú, kam, kto, alebo či je to odber..... nebála som sa, nevadilo i to a predsa som často odpadla, len som pre istotu vždy sestru upozornila, že občas odpadnem.... Spomenula som to psychologičke nejak mimochoom a ona, ze to moeme skúsiť zistiť,prislo ki to ako nezmysel, ale suhlasila som, veľmi rýchlo om si spomenula na mohe prvé odpadnutie, nebolo nijak zatlačené a porozpravala som, čo som vtedy vnimala a cítila, bola som školáčka a po kalciovke som odpadla, no nie hneď, až vonku, mama sa so mnou potrebovala vratiť kus ku vchodu a potom na pischodie k lekarke a ja som strácala vedomie a bola som už príliš velká, aby ma vládala mama sama odniesť a boli sme príliš ďaleko, aby vybehla pi pomoc k lekárke, vnimala som starosti a zufalstvo mohej mamky, i to ako ma ledva nesú už dvaja ľudia a citila som sa naobtiaž..... psychologička bola spokojná, že sme našli problém, este sme to nejak doriešili pochopením všetkých zúčastnených, no mbe to pripadalo ako blbosť, no zrejme nebola, pretože už neodpadavam...
Normálne mám rýchle reakcie ak sa čo si deje, do situácií, ktoré si vyžadujú odvahu a nedá sa im vyhnúť, idem vždy prvá. Ale absurdnosť nejakého správania, alebo myslenia ma vie tiež vypnúť. Ja tomu hovorím, že sa mi zastavili kolieska v hlave. :-D
Možno to bude podobné pre tie naše škorpiónske marsy. :-)