Znovu o paměti -

tak Šíp teď v tv ševelí, že jak stárne, nepamatuje si, co měl včera k obědu, leč se mu vybavujou nejrůznější podrobnosti z dětských let. Návštěvy u tetiček, příchod do 1.třídy, šaty příslušné paní učitelky.
Nemám to tak, z dětství (4 - 10) let si nepamatuju skoro nic - jen pár silně emočně vypjatých okamžiků.
Moc by mě zajímalo, jestli si pamatujete na své dětství, na rodiče, na procházky, na zvířata, prostě na svoje dětství?
:)

skoro nic.
pak až od asi 6-8 let dále sem tam něco z přírody. pár vjemů jinak nic.
a pak až od dospívání.
dohromady jenom pár okamžiků asi na půlminutový film by to bylo.
jenom když tam byla emoce. jinak nic.

Do piatich rokov takmer nič. Od piatich rokov viac než je treba. Ale mám veľa nádherných spomienok: lúky, lesy, obrovská lipa s obrovskou hojdačkou, senník, srnky, vodná priehrada, bicykel, lovenie myší, žubrienok, rybiek, pochutnávanie si na kávičke z piesku, ktorý sliepkam slúžil ako toaleta -NOSMILE- a hlavne cintorín. Neopísateľné...

ja si svoje detstvo pamätám tak nejak obrázkovo ako film,,,jednotlivé udalosti mám pred očami,,,vidím kamoša zo škôlky,,celého uplakaného počujem ako mu dohovára učiteľka,že sa nemal hojdať ako blázon a že preto spadla celá lavička,,tiež vidím na dvore starého psa Zahraja atd,,,neviem či mi rozumieš,,,,niečo vidím a možno aj niečo nie a potom mama vraví,že si veľa pamätám-SHAME-

mám to podobné ako ty, iba pár útržkov

:)
Děkuju za odpovědi... Zdá se, že to bude obdobné.
Zaujalo mě, že tu kdosi nedávno psal o svém dětství. Přemýšlela jsem, jestli si na mne moje "děti" budou pamatovat z těch dávných let... Legrační. Asi ne. Jestli v nich něco, co se člověk snažil vkládat a objevovat, zanechalo stopu. Kdo ví. -MUSIC-

Moja prvá spomienka je z jasličiek, to som bola naozaj malinká, jasle sú tuším do troch rokov. Tak odtiaľ mám spomienku, že pri poobednom odpočinku v postielkach sme mali nad hlavou na modrom strope valčekom vymaľované strieborné hviezdy.
Z prvej adresy, kde sme bývali do mojich štyroch rokov si pamätám červený koberec a sporák vyhodený na medziposchodí, na ktorom som "varila".
Neskôr, keď som smela chodiť sama von, tak moje chvíle posadnutosti :) farbami.
Buď to bolo v lese, kde som zbierala fialky. Tmavofialové, svetlofialové, ružové aj biele. Alebo na lúke prvosienky, sirôtky, nezábudky, zvončeky, margarétky.
Alebo som hodiny pomaly kráčala v rieke a snažila sa zahliadnuť obrúsené sklíčko. Niekoľko km vyššie proti prúdu boli kedysi sklárne a v rieke bolo mnoho vyhladených farebných sklíčok.
Ešte aj teraz cítim ten pocit sústredeného neunavitelného hľadania farieb.
Na detské hry si nepamätám, bývala som väčšinou sama a bolo mi tak dobre.
Okrem toho najsilnešie spomienky mám na chvíle, ktoré som strávila u starých rodičov. Na humno plné sena, mali sme tam hojdačku upevnenú na drevenej klade pod strechou. Visela na kovovej reťazi a fantasticky sa z nej skákalo rovno do toho sena. Cez drevené dosky svietilo slnko a prach v humne vypadal ako lietajúce zlato.
A ešte si pamätám na slastný pocit, keď som v smaltovanej kandličke niesla studenú vodu koscom. Ako som kráčala, štrngotal na tej kandličke kovový uzáver ako nejaký zvonček.
A ešte si pamätám vrecia so sušenými hruškami a jablkami, čo mala starká na skrini, starkého tabatierku a neskutočne dobré halušky. :)

Pamatam si aj zo skolky... Ked ma tam rodicia odniesli, ten moj srdcervuci plac a drzala som sa okna rukami a bolo mi na odpadnutie :D Pred skolkou stali moji rodicia a obaja plakali pri pohlade na mna (nezabudnem na ich tvare v tom momente, ked tam stali)...

Ked som robila velky cirkus v skolke, tak ma sem tam tatko braval so sebou do prace... Ked ma videli jeho kolegovia, tak vraveli : jeeej, ty mas nadhernu dceru, ako princezna vyzera, take neviniatko... -ROFL- Tatko mi povedal, ze musi ist nieco vybavit, tak nech som sluzna a nerobim zle, ze nech nakreslim kolegovi Pejka (konika)... :D -ROFL- Pejka som mu nakreslila ( inak, ten obrazok mam doteraz) a po chvilke ma zacali zrat mrvle, tak som navrhla tatkovemu kolegovi, ze nech sa zahrame na schovavacku... On sa mi schoval do velkej vojenskej skrine, ktoru som zacvakla zamkom a nechala som ho tam so slovami,: ukaz, aky si silny vojak, asi 4 hod. kym sa tatko nevratil... Ani prosby, ze potrebuje ist na toaletu nepomohli.... -SHAME- Ked sa tatko vratil a videl, ze som sama, tak nahnevano pozrel a opytal sa, ze kde je kolega, ze ci ma tu nechal samu! -ROFL-

Pamatam si ako mala, ked sa u nas na Vianoce robil (a aj sa robi) domaci vajecny liker... Rodicia sa vratili z obchodu a priniesli salko a isli znova do obchodu... Kym sa vratili, salko bolo v tahu, ale oni to zistili az vtedy, ked mali vsetko nachystane a chceli pridat aj salko... Museli ho ist este raz kupit a ked konecne spravili ten liker (a chceli ho nechat odlezat v chladnicke) s tym, ze si na chvilu lahnu, a to podotykam, ze aj mna ulozili do postele, tak kym sa zobudili, ja som stihla vycucat celu tu flasu... -ROFL- Ten pohlad, ked otvorila mamka chladnicku bol neskutocny... -LOL-


Alebo ako mala som si k chladnicke dala stolicku, aby som dociahla na vajcia a vyhadzovala som ich po celej kuchyni... Pohlad na moju mamku bol tiez neskutocny... Mala zufalstvo v ociach, ked videla vajcia stekat po stenach, linke, no vsade... -SHAME-

Pamatam si dost :D

Já si zase vzpomínám jak mi jako klukovi uklouzla noha na šlapce u kola a ja padl vajcama na štangli.-NOOO-

Ked spominas kolo... Bola som velmi mala a tatko si kupil nadherny bicykel... Tak strasne som sa chcela na nom previest, no nemohla som, lebo bol velky... Tak som prehovarala ocka, ze ci si nemozem sadnut na tu tyc (štangľu), ze nech ma tak prevezie... Asi 5 min. pred tym nez ma isiel previezt do mna hustil, ze nech mam nohy vystrete, nech ich nedam do kolesa... Ja na to : ano, ano, prisaham, budem ich mat vystrete....... Iba sa rozjel a uz som mala nohu zamotanu v kolese... Padli sme... A ten plac potom... -ROFL-

Ďakujem za Tvoj príspevok, pobavil ma. Smejem sa veľmi! -LOL-

Este nieco si pamatam...

To som mala uz ale 8-9 rokov a strasne som chcela bielu mys s cervenymi ocami... Mamka mi ju nechcela dovolit, povedala, ze v ziadnom pripade doma nebude mys... Este v ten den som ju kupila v Avesi a doniesla som ju domov v cajovej krabicke a dala do skrine... V noci sa mamka zobudila na to, ze jej nieco lezie po tvari, zlakla sa, lebo nevedela, zvreskla a mys odhodila prec zo svojej tvare... Na to som ja dobehla do izby a zacala rozpravat : Peter, kde si, pod sem... -ROFL- Este v ten den som dostala akvarium s koleckom a pilinami... Mys cele noci jazdila v kolecku a mamka nemohla spat... -LOL-



Volakedy davno sme isli s mamkou a tatkom vlakom a strasne som chcela drzat ja v ruke listky a dat ich potom sprievodcovi cvaknut... To boli este take male ako keby z kartonu listky, do ktorych sa urobila dierka... Mamka mi hovorila, aby som ich nestratila, stale na mna pozerali, ze co robim... Potom stacila 1 min. nepozornosti a listky som prelomila na 4 casti a vyhodila... Ked prisiel cvakac listkov, tak mamka na mna pozrela a povedala mi, ze nech mu dam listky a namiesto listkov dostala moj psaci, nevinny pohlad... Normalne zmeravela, lebo vedela, ze ten moj pohlad nevesti nic dobre... Urobila som z nas ciernych pasazierov... -ROFL-

..najskoršie zážitky si pamätám zo škôlkového obdobia... ako mi vytrhli zub a ako bolestné som dostala takú malú hračku kocúr v čižmách :), ako som si rozbila hlavu, keď som sa hrala, že v tmavej izbe sú duchovia a utekala som pred nimi, ako som zlomila lehátko v škôlke, lebo namiesto spania sme po ňom skákali :), ako ma rodičia v škôlke zabudli a išla som k pani učiteľke domov :), ako som si na šmykľavke zodrala nové lakované topánočky :):) ....

...a ešte ako krásne voňala jeseň, keď som išla prvý deň do školy :)

nieco ano hlavne na opitu babku

jak stárne, nepamatuje si, co měl včera k obědu, leč se mu vybavujou nejrůznější podrobnosti z dětských let

áno vekom krátkodobá pamäť slabne

No a k otázke, pamätám si mnohé dokonca vône .........
najskoršia spomienka je u mňa z obdobia detských jasiel, pekná téma :)

Keď som bola ešte krátko vydatá, ešte žila mužova stará mama. Aktívna do deväťdesiatky až kým pri práci v záhrade nespadla a zlomila si bedrový kĺb. Ostala odkázaná na posteľ a mentálne to s ňou šlo veľmi rýchlo z kopca.
Moja svokra ju opatrovala a babička veľmi rýchlo strácala bežnú pamäť a vnímanie sveta okolo seba.
Keď som pri nej sedávala, v podstate pre ňu neznáma osoba, celý čas mi rozprávala tak detailné spomienky z detstva, akoby bola priamo tam.
Držala ma za ruky a hladila ich. Hovorila mi Zuzanka anjelik a veľmi sa tešila, keď sme prišli.
Raz sa stalo, že svokra musela kamsi odísť a babičku strážil jej najstarší syn.
Keď sa svokra vrátila, babička jej povedala, že konečne je už doma, lebo tam bol nejaký cudzí chlap. Nespoznávala svojho syna.
Mne sa veľmi páči myšlienka bezčasovosti. Všetko stále je a keď človek prestáva aktívne žiť v tejto realite, presúva sa do tej, kde mu bolo dobre, do detstva. :)

Pamatam si na mnozstvo zazitkov z detstva, ale tiez su to vacsinou emociami podfarbene skutocnosti. Napriklad pani ucitelka, ktora nas na prvom stupni sticovala za spanky, ako sme sa s kamaratmi vadili, ako moji rodicia po sebe vecne hucali a pod. :-D Veci tipu co mi mama balila na desiatu mi davno vyfucali

keď človek prestáva aktívne žiť v tejto realite, presúva sa do tej, kde mu bolo dobre, do detstva

... s týmto súvisí tzv starecká demencia, alzheimer, robia sa o tomto štúdie zatial bez výstupu, tak ako tak aktívny záujem o realitu pomáha uržiavať mysel sviežu bez patologických prejavov do extrémne vysokého veku, si spomeň na vilmu jamnickú
:)

To je moc hezké téma a jsou tu krásné vzpomínky. Také jich mám mnoho na dobu,kdy mi byly 4-5 let a moje starší sestra mě zbila. Hned na to přišel čert, Mikuláš a anděl a já jsem se jich vůbec nebála a žalovala jsem na sestru, protože jsem věřila tomu, že oni to viděli. Jen jsem křičela čertíčku, čertíčku, vem si Mařenu. Druhý den se tomu v obchodu strašně všichni smáli, jak ta maličká byla odvážná.

Byla jsem nejen odvážná, ale asi i pěkně bachratá a měla jsem baculaté červené tvářičky. Kamkoliv jsem přišla, všichni mě do těch tvářiček štípali a mě to moc bolelo, tak jsem vždycky zatahovala tváře-ROFL- Co já bych dnes za ty plné tvářičky dala-SHAME-

-LOL-:)