Cesty tela i ducha -
PôROD
na druhej strane premýšľam, či to nie je len tým že tú "normu" si vlastne neurčujeme sami, a či chceme či nechceme ovplyvňujú nás vlastné tradície (kde normálnosť i morálne hodnoty boli určované hlavne cirkvou) a vo veľkej miere dnes ovplyvňujú to, čo pokladáme za normálne médiá
takže to, že vyrastáme na rozprávkach typu Tom a Jery nás nijak nepoburuje, to že v telke idú celý deň seriály v ktorých je normálne po sebe strielať a súložiť kade tade s kýmkoľvek a hlavne pod vplyvom nejakého bieleho prášku (zjavne je to témou i tinedzerských filmov a seriálov)
štandardom pre pekné telo sa stala anorektická dvanástka....
v podstate, zamýšľam sa nad tým, prečo nás vlastne tak poburujú zábery normálneho bežného tela a tabu je pre nás vidieť niečo tak prirodzené ako je pôrod z blízka, pri čom pokojne nechávame svoje deti sledovať rozprávky kde si hrdinovia odsekávajú hlavy....
Cituji: "Na přírodu si podle mého jenom hrajete a mezi námi, fotit své děcko s manželčinou kundou na pozadí opravdu hraničí nechci říkat s čím... "
Odkdy jsou záležitosti sexu a všeho s ním souvisícího považovány za nečisté a hříšné? Já v tom vyrůstala, přesto znám rozdíl mezi kopulací a milováním. A tenhle porod je podle mě výsledkem láskyplného spojení.
Za seba môžem povedať, že ma to nepoburuje. Len sa mi to zdá nevhodné, neprirodzené, pre mňa v tejto miere neprijateľné. Ja som napríklad nemala ani muža pri pôrode a to z dôvodu, že všetky bolesti psychické či fyzické si vybavujem sama. Každý to má inak samozrejme. Ale pôrody aké som mala ja, a to obidva, keby som tu opísala, tak by Dorka, Gituš, hajounek a všetky holky čo sa na to chystajú a toto tu čítajú tak zľakli, že by dostali nielen blok, ale aj traumu na celý život. To by začalo od môjho strachu z pôrodu veľkého dieťaťa, následné komplikácie 2 dni pred pôrodom, potom cielený pôrod s epidurálkou, bez ktorej by som to asi ani neprežila, potom rýchlosť na sále kedy ani nestihol prísť doktor, potom komplikácie po pôrode, dva dni bez dieťaťa na pokraji života a smrti, potom historka ako ma zabudla sestrička v sprche kde som odpadla, skoro som sa utopila nadýchnutím vody na zemi, ale zázrakom ma tá voda zrejme prebrala, menili sa smeny a proste jej vypadlo že ma tam odviedla. nemohla som chodiť, ani jesť, ani nič, len som dýchala. Toto by rozhodne doma nedopadlo dobre. každá žena si musí zvážiť, či je pripravená na komplikácie, myslela som že vierou v seba a v sily vyššej moci to zvládnem, aj sa stalo, ale bola som rada, že tam ten personál okolo mňa je, nech už to bolo aké bolo. Na tú záležitosť v sprche som sa ani nesťažovala, som bola rada že žijem
Niečo tak prirodzené ako je pôrod zblízka podĺa mňa nie je nič pre hrajúce sa deti, fotenie matky s vypučeným prirodzením považujem za úchylné. vyzerá to ako bizarné fotky z nejakého pornokanálu, kedy všetko sa už vymyslelo, aj sex s tehotnou, rôzne polohy, oblečky, kakanie a močenie do pusy, preťahovanie žien dolu hlavou na hrazde alebo neviem čo ešte. Aby jeden muž tam pobehoval holý a komentáre boli v tom zmysle že - zajtra to tam pošťucháme a náš chlapeček vyjde von, tak potom pardoon :D-LOL-
naše staré mamy vyhnali mužov a deti, zišli sa v izbe 3-4, priviedli dieťa na svet, potom zavolali muža, ten vylial vaničku s vodou čo bábo okúpali, muž pobozkal ženu a pomojkal bábo v plachte. Tak to vidíme v každej slovenskej inscenácii alebo filme z histórie - tisícročná včela, Červené víno a mnohé iné. Tak to rozpráva aj naša vyše 80 ročná babka a tak to aj bolo. Či to bolo puritánske alebo katolícke neriešim. Nehĺadajme prirodzenosť tam kde nám nie je prirodzená.
Ženy - domorodkyne niekde v pralesoch alebo v púšti sa zase často odoberajú bokom aj ked majú menštruáciu, a takisto sa jej ujmú ženy z kmeňa aby jej pomohli, zahnali duchov, volajú Vyššie sily, tancujú a tešia sa a iné. Možno sa mýlim a je to inak, nepíšem ako to má byť alebo je všade, len môj názor. Za posledných 25 rokov som precestovala, zažila a skúsila všetko možné, ale o pobehujúcom nahom mužovi pri pôrode, hrajúcich sa deťoch, krvavých stenách, o prostredí ako u mäsiara kde sa pohybujú druhí členovia rodiny - žiadna čistota, o placente čo zožral kocúr :D som ešte nikdy nepočula, aby to niekto dával na internet tak už vôbec.Ale som rada aj za túto skúsenosť -FLOWER-
Co se tyce pocitacovych her s neskutecnou brutalitou ,tak ty se prodavaji v poho v detskych obchodech.
Neni nad to ,kdyz je dite uchraneno pred pohledem na naha tela a muze se alespon zabavit ruznym strilenim a rozsekavanim lidi na PC
Četla kdysi dávno i vysvětlení, zakládající se na měsíčním cyklu - čím blíž k době ovulace, tím větší šance na početí dítěte.
Tady je studie, zabývající se podrobně i sociálními a kulturními aspekty menstruace
http://is.muni.cz/th/220093/fss_b/BC.PRACE_PECHAROVA_JITKA_final.txt
Tim ze muz zenu perforuje ,tak ji ze sveho hlediska pripravuje aby do ni mohl duch co oplodnuje vniknout.-NOSMILE-
ja som si tie fotky zas tak podrobne nepozerala, práve preto že pôrod pokladám za intímnu záležitosť, rovnako ako milovanie, a násilie pokladám za niečo, čomu sa nereba učiť, z toho dôvodu nevenujem zas toľko pozornosti sledovaniu toho, s čím sa nestotožňujem.... (do tej galérie som len nakukla, televízor nevlastním, rádio zapínam výnimočne a časopisy si nanajvýš prelistujem sediac na záchode u niekoho na návšteve... - aj toto je asi z pohľadu dnešnej doby extrém :D)
nájsť správnu mieru či stred vo svete plnom extrémov, kde sa tieto extrémy stávajú normou nie je zas tak jednoduché....
okolo pôrodov sa vytvorilo toľké tabu, že sa dnešné ženy naozaj desia tohto zážitku, a ja nepopieram že je mnoho prípadov, že vďaka bohu za dnešnú medicínu....
ono asi to tak bude, že extrémy dnešnej doby sa ťažko prekonávajú tým "stredom" či "pravou mierou" na vyrovnanie je zrejme potrebné ďalší extrém, až ten má silu vyprovokovať človeka k zamysleniu sa a hľadaniu toho vyváženého stredu....
-FLOWER-
Mně vlastně taky nepřipadají kontroverzní, jen to na mě působí celé tak nějak oplzle, taky bych nikdy nezveřejnila fotku nahého, zakrváceného dítěte.... každý máme hranice položené jinde..... Ale to nevadí, já jsem hodně citlivá na tyhle věci a věřím, že někomu můžou připadat krásné, jestli z toho všichni přítomní, včetně toho přihlížejícího dítěte mají dobrý pocit, je všechno ok.
S kojenim mam len dobre skusenosti, vzdy bolo jedlo po ruke a spravnej teploty, syn sa velmi rad hral s prsnikom pri kojeni a aj castejsie sa dozadoval kojenia, rano, ked som ho z posielky vzala k sebe do potele, tak prsnik nepustil aj celu hodinu, aj ked uz nepapal. - typicky chlap ;) Dcera sa najedla ovela rychlejsie. Ale tiez nechcela opustit miesto, prsnik jej nechybal, ale na brusku chcela ostat lezat. bolo to pred 20 rokmi a ja som si to vtedy vysvetlovala, ze deti su zvyknute na tlkot srdca svojej mamy a ked ho pocuju, je to pre ne ukludnujuce a rychlejsie zaspia. Vtedy som mala usity taky vak, do ktoreho som dieta posadila a nosila som ich v predu. Ruky so mala volne a deti boli spokojne.
Mě to zaujalo a nijak nepobouřilo, spíš jsem si vzpomněla na své porody. Musím říct, že svého manžela bych u porodu mít nemohla, zkolaboval by při prvních náznacích, že "je to tady" :D
Já rodila takříkajíc "za pětník" už první dítě, přesto jsem byla zpocená a v poslední fázi jsem nejspíš porodníkovi nadělala na ruce pěkné modřiny, jak jsem se potřebovala něčeho chytit :)-LOL-
Prvorodička netuší, co ji čeká, nezná intenzitu bolesti ani svoje limity, nemluvě o časovém faktoru. Ale pozitivní přístup dokáže divy.
Zejména pro rodící se dítě je porod sám o sobě traumatickou záležitostí, kterou matčin strach navíc mnohonásobně zhoršuje. Jsem přesvědčena, že známé záležitosti nevzbuzují tak silné obavy, jako VELKÉ NEZNÁMO.
S ohledem k těmto faktům dávám přednost tzv. nechutným fotografiím pana Vladimíra Tuzara které nikomu nic nemalují narůžovo. Považuji je spíše za osvětu než exhibicionizmus.