Cesty tela i ducha -
Myslíte si, že aj zvieratá majú dušu?
neznámy » damara | 30.3.2016 00:06
Moc by som nepouzival krestanov ako skupinu odmietajucu duse u zvierat - to je domena najma katolikov a obzvlast politiky Vatikanu a odnosi jemu podriadenych (pretoze im to nesedi do ich manipulativnej dogmy).
To vsak neznamena, ze zvierata dusu maju (ak pouzivame analogiu s clovekom). Ako uz bolo spomenute v tejto diskusii, existuju a prejavuju sa z kolektivneho zakladu = archetypu. T.z. kazdy zvieraci druh ma vo vyssich svetoch (kazdy si pomenujte ako vam vyhovuje) akysi zakladny obraz a z neho vychadzaju modely, ktore su ovladane urcitou specifickou inteligenciou zodpovednou za vyvoj, prejavenie a naslednu evoluciu danych modelov.
Zviera zije v hmote stanoveny cas, kedy plni stanovene funckie pricom je ovladane pudmi (urcity kod daneho archetypu+posobenie inteligencie zodpovednej za model). Po smrti sa vracia do archetypu. Zvierata nemaju vyvinute astralne telo, tym nenesu zodpovednost za svoje ciny, karmicky cyklus sa ich netyka.
Mozu byt vsak priputane na hmotnu uroven konkretneho cloveka aj po opusteni telesnej schranky, pretoze maju telo etericke. Priputanost sa moze vyskytnut najma u psov, kde clovek vytvara casto silnu emocionalnu vazbu, ktora vytvori odozvu v eterickom tele daneho tvora (otlacok, ktory moze zabranit odchodu do povodneho zdroja, clovek preberie nevedomky ulohu inteligencie ovladajucej etericky pozostatok - napoji si ho na seba). Najma u psov byva puto pomerne silne, pretoze ich prirodzenou vlastnostou je lojalita k panovi. Preto mnohe nabozenske smery vyslovene odhovarali od zdielania domacnosti so zvieratom (najma so psom) a vytvarania citovych vazieb nan.
dodatok: taketo nezelane spojenie nie je trvale (nastastie), clovek casom zabudne a odputa sa od daneho tvora, puto oslabne a inteligencia si ho potiahne tam kam patri. Taktiez psa som pre jeho specifikum vybral ucelovo, ine zivocichy reaguju odlisne, niektore psom typicku odovzdanost nemaju v povahe a podmanuju sa podstatne tazsie (napr. macky).
To vsak neznamena, ze zvierata dusu maju (ak pouzivame analogiu s clovekom). Ako uz bolo spomenute v tejto diskusii, existuju a prejavuju sa z kolektivneho zakladu = archetypu. T.z. kazdy zvieraci druh ma vo vyssich svetoch (kazdy si pomenujte ako vam vyhovuje) akysi zakladny obraz a z neho vychadzaju modely, ktore su ovladane urcitou specifickou inteligenciou zodpovednou za vyvoj, prejavenie a naslednu evoluciu danych modelov.
Zviera zije v hmote stanoveny cas, kedy plni stanovene funckie pricom je ovladane pudmi (urcity kod daneho archetypu+posobenie inteligencie zodpovednej za model). Po smrti sa vracia do archetypu. Zvierata nemaju vyvinute astralne telo, tym nenesu zodpovednost za svoje ciny, karmicky cyklus sa ich netyka.
Mozu byt vsak priputane na hmotnu uroven konkretneho cloveka aj po opusteni telesnej schranky, pretoze maju telo etericke. Priputanost sa moze vyskytnut najma u psov, kde clovek vytvara casto silnu emocionalnu vazbu, ktora vytvori odozvu v eterickom tele daneho tvora (otlacok, ktory moze zabranit odchodu do povodneho zdroja, clovek preberie nevedomky ulohu inteligencie ovladajucej etericky pozostatok - napoji si ho na seba). Najma u psov byva puto pomerne silne, pretoze ich prirodzenou vlastnostou je lojalita k panovi. Preto mnohe nabozenske smery vyslovene odhovarali od zdielania domacnosti so zvieratom (najma so psom) a vytvarania citovych vazieb nan.
dodatok: taketo nezelane spojenie nie je trvale (nastastie), clovek casom zabudne a odputa sa od daneho tvora, puto oslabne a inteligencia si ho potiahne tam kam patri. Taktiez psa som pre jeho specifikum vybral ucelovo, ine zivocichy reaguju odlisne, niektore psom typicku odovzdanost nemaju v povahe a podmanuju sa podstatne tazsie (napr. macky).
neznámy | 30.3.2016 11:28
Ak ideme do teórií, tak potom mne oveľa viac sedí toto.
Čo má človek spoločné so zvieratami, na rozdiel od minerálov a rastlín je astrálne, pocitové telo. Astrálne telo včlenilo fyzickému nervovú sústavu a zmyslové orgány. Toto astrálne telo preniklo do fyzického a éterického tela a podradilo fiziologické a životné funkcie – činnosť žliaz, trávenie, dychový rytmus, tep srdca, atď. emóciám ako strachu, rozkoši, atď., čo nemožno pozorovať u rastlín.
Človek má však na rozdiel od minerálov, rastlín a zvierat ešte jeden, štvrtý článok, ktorý je pre neho špecifický a práve ten ho robí človekom: je to jeho duchovná podstata, jeho ja. Toto si opäť podriaďuje všetky tri nižšie články človeka a vnáša do nich novú, ešte vyššiu zákonitosť, než aká by im bola vlastná. Vieme, že človek sa neriadi vždy len tým, čo uspokojuje jeho potreby a telesné pudy, ale riadi sa aj pojmami ako je pravda, čestnosť, vernosť, cnosť… A tie sú niekedy priamo v protiklade s jeho animálnymi inštinktami a životnými, alebo existenčnými potrebami. To, čo robí človeka človekom – čím sa líši od všetkých troch ríš prírody – je jeho duchovná podstata, jeho ja. To ho uschopňuje vnímať a chápať morálne a estetické pojmy, ako sú pravda, krása, dobro, ktoré si zvieratá ani rastliny nedokážu uvedomiť.
http://www.eldhwen.sk/duchovna-antropologia-angelologia/
Čo má človek spoločné so zvieratami, na rozdiel od minerálov a rastlín je astrálne, pocitové telo. Astrálne telo včlenilo fyzickému nervovú sústavu a zmyslové orgány. Toto astrálne telo preniklo do fyzického a éterického tela a podradilo fiziologické a životné funkcie – činnosť žliaz, trávenie, dychový rytmus, tep srdca, atď. emóciám ako strachu, rozkoši, atď., čo nemožno pozorovať u rastlín.
Človek má však na rozdiel od minerálov, rastlín a zvierat ešte jeden, štvrtý článok, ktorý je pre neho špecifický a práve ten ho robí človekom: je to jeho duchovná podstata, jeho ja. Toto si opäť podriaďuje všetky tri nižšie články človeka a vnáša do nich novú, ešte vyššiu zákonitosť, než aká by im bola vlastná. Vieme, že človek sa neriadi vždy len tým, čo uspokojuje jeho potreby a telesné pudy, ale riadi sa aj pojmami ako je pravda, čestnosť, vernosť, cnosť… A tie sú niekedy priamo v protiklade s jeho animálnymi inštinktami a životnými, alebo existenčnými potrebami. To, čo robí človeka človekom – čím sa líši od všetkých troch ríš prírody – je jeho duchovná podstata, jeho ja. To ho uschopňuje vnímať a chápať morálne a estetické pojmy, ako sú pravda, krása, dobro, ktoré si zvieratá ani rastliny nedokážu uvedomiť.
http://www.eldhwen.sk/duchovna-antropologia-angelologia/
neznámy | 30.3.2016 18:50
Ano, stretol som sa aj s takymto usporiadanim, dava to aj zmysel z hladiska odstupnovania jednotlivych zivotnych vln (ak berieme do uvahy etapy vyvoja roznych bytosti v ramci usporiadania kozmu).
Rozpor, ktory mam s astralnym telom zvierat (resp. v tomto usporiadani) je prave cyklus znovuvtelovania (resp. karmy), ktora sa tyka nas ludi (ak beriem do uvahy teoriu inkarnacnych cyklov) a ktora spada po astral. Vysvetlim ako to myslim:
U cloveka od narodenia sa "kotvi" najprv telo etericke na telo hmotne (6-7 roku zivota). Aj ked ho uz mame hned od narodenia (kedze hmota nemoze existovat bez zivotnej energie, ktoru dostava prostrednictvom eteru), plne "spojene" s telom fyzickym je az od daneho veku. Nasleduje kotvenie tela astralneho a to do cca. 14 roku zivota. A tu je ta sporna cast. Dieta do tohto roku nenesie za svoje ciny zodpovednost, prave preto, ze ta je viazana do emocionalneho otlacku v tele astralnom, ktore bude nutne vycistit pred dalsim postupom.
Eter je este urcita forma hmoty (jemnohmota, nieco ako most medzi astralom a hmotou na fyzickej urovni), astral uz hmota nie je. Teda nerozpadne sa s sulade s casom. Rozpad by teda mal prebehnut urcitou formou cistenia na vyssej urovni (kazdy jeden emocionalny cin je zaznamenany), vznikla by situacia kedy by ludia boli brani na zodpovednost za nieco, od coho su zvierata oslobodene.
K tomuto sa este vratim neskor (zaborim hlavu opat do knih), ak som sa v niecom zmylil, napisem korekciu.
K hlavnej teme, a teda Dusi - vehikula Ducha, tu suhlasim so specifikom, ktore mame voci zvieratam, a teda Individualnym a Suverennym Duchom.
Rozpor, ktory mam s astralnym telom zvierat (resp. v tomto usporiadani) je prave cyklus znovuvtelovania (resp. karmy), ktora sa tyka nas ludi (ak beriem do uvahy teoriu inkarnacnych cyklov) a ktora spada po astral. Vysvetlim ako to myslim:
U cloveka od narodenia sa "kotvi" najprv telo etericke na telo hmotne (6-7 roku zivota). Aj ked ho uz mame hned od narodenia (kedze hmota nemoze existovat bez zivotnej energie, ktoru dostava prostrednictvom eteru), plne "spojene" s telom fyzickym je az od daneho veku. Nasleduje kotvenie tela astralneho a to do cca. 14 roku zivota. A tu je ta sporna cast. Dieta do tohto roku nenesie za svoje ciny zodpovednost, prave preto, ze ta je viazana do emocionalneho otlacku v tele astralnom, ktore bude nutne vycistit pred dalsim postupom.
Eter je este urcita forma hmoty (jemnohmota, nieco ako most medzi astralom a hmotou na fyzickej urovni), astral uz hmota nie je. Teda nerozpadne sa s sulade s casom. Rozpad by teda mal prebehnut urcitou formou cistenia na vyssej urovni (kazdy jeden emocionalny cin je zaznamenany), vznikla by situacia kedy by ludia boli brani na zodpovednost za nieco, od coho su zvierata oslobodene.
K tomuto sa este vratim neskor (zaborim hlavu opat do knih), ak som sa v niecom zmylil, napisem korekciu.
K hlavnej teme, a teda Dusi - vehikula Ducha, tu suhlasim so specifikom, ktore mame voci zvieratam, a teda Individualnym a Suverennym Duchom.
neznámy | 30.3.2016 20:05
Rozpad by teda mal prebehnut urcitou formou cistenia na vyssej urovni (kazdy jeden emocionalny cin je zaznamenany), vznikla by situacia kedy by ludia boli brani na zodpovednost za nieco, od coho su zvierata oslobodene.
Zviera nemá zodpovednosť za emocionálne činy, pretože nemá uvedomenie samého seba, nemá svoje Ja. Aj ľudia konajú činy z emócii, alebo z pudových pohnútok, ale sú si vedomí seba a môžu sa rozhodovať. Je niečo vyššie ako astralita, v každom človeku, niečo čo umožňuje vnímať samého seba ako oddelenú bytosť. Myslím, že až táto schopnosť, duchovné JA, nám udeľuje zodpovednosť za to, čo robíme a tým pádom aj karmu.
Zviera nemá zodpovednosť za emocionálne činy, pretože nemá uvedomenie samého seba, nemá svoje Ja. Aj ľudia konajú činy z emócii, alebo z pudových pohnútok, ale sú si vedomí seba a môžu sa rozhodovať. Je niečo vyššie ako astralita, v každom človeku, niečo čo umožňuje vnímať samého seba ako oddelenú bytosť. Myslím, že až táto schopnosť, duchovné JA, nám udeľuje zodpovednosť za to, čo robíme a tým pádom aj karmu.
Stránka:
Počítam horoskop...