Cesty tela i ducha -
MILOSŤ
Keď umieral, obrátil sa na Ježiša a poprosil ho, aby si na neho spomenul vo svojom Kráľovstve nebeskom. Ježiš mu na to odpovedal : "Ešte dnes budeš so mnou v nebi."
Takto nejako znie text v evanjeliách, je to obraz, ktorý mne napovedá, že Milosť je niečo, čo sa spája s dvomi slovami. Ľútosť a viera.
Ľútosť je viac ako uvedomenie. V spojení so živou vierou v Boha je to niečo... neviem nájsť správne slovo. Možno mystérium. A v tomto živom vzťahu, mystériu človeka a Boha sa odohráva zázrak, karma prestáva fungovať klasickým spôsobom ako vo fyzike. Miesto toho sa deje živý vzťah, ktorý je nevypovedatelný a tajomný.
Takto to vnímam ja, nech si o tom myslí kto chce, čo chce. :)
Pri ľútosti je prítomná pokora a odovzdanosť, je to taká rezignácia ega. Sama o sebe by bola len márnym pádom do beznádeje a depresie bez východiska. V takých momentoch je však veľmi blízko to, čo nazývame Boh, alebo Láska. Niečo nesmierne uzdravujúce a milosrdné, neustále prítomné.
V momentoch najhlbšieho zúfalstva, pocitu vlastnej malosti, keď človek padá pod ťarchou seba samého, je najbližšie, alebo najďalej od Boha. Podľa toho, či prijíma, alebo odmieta niečo väčšie než je sám. Niečo väčšie, než je schopný poznať.
Lepšie to neviem opísať.
Milost je odpuštění, amnestie zrušení trestu:)
Pojem milosť poznajú predsa i iné náboženstvá, či? Ja sa moc do žiadneho nevyznám....
Odpustenie hriechu..... kto komu odpúšťa? A ako? A čo je hriech?
Mne sa milosť spája so zážitkom pochopenia súvislostí (nie mojim, podotýkam :)) ked sa v človeku naraz spája ľútosť i láska, odpustenie sebe i prijatie zodpovednosti, pochopenie súvislostí a preto samozrejme už nie je potrebné prežitie dôsledkov svojich minulých činov....
Božia Milosť podľa mňa nie je analogiou amnestie (i keď možno sa prezident riadi božím vnuknutím:D) k Milosti, hoc prichádza často nečakane, sa človek nejak dopracoval.....
Podôb milosti je možno viac.....