Ktoré náboženstvo, alebo filozofia sú vám najbližšie?

Dodoizmus je silne indivudalne ucenie, preto nie je tak zname, skoro vobec :)

Keby som zacal hovorit univerzalnejsie, pocuvalo by ma viac ludi. A keby este univerzalnejsie, tak by to bola masa ludi, a keby este univerzalnejsie, tak by sa z toho stalo svetove ucenie/nabozenstvo.

Lenze toto mi ego nedovoli. A ani ja mojmu egu -ROLL-

Ty máš dve egá???
Nie je to disociatívna porucha osobnosti? -ROLL-

Som evanjelik a som za to rád :-). Aj keď do kostola nechodím, páči sa mi tá väčšia zhovievavosť. A ešte som posledné roky naladený akosi divne na budhizmus :-D. Predošlý obyvateľ mojej izby tam nechal povylepovaných budhov kade tade, tak sa mi s nimi aj sníva :-D. Takže tak :-).

nemam dve ega, mam ho len jedno, ako kazdy, len to chapem tak, ze ego ako moje ego, a ja - ako ma vidi spolocnost, to su dve rozdielne veci, ked to tu uz beriem ako divadelne javisko....

ozaj, preco nehladas vo veciach to pekne a pozitivne? ale hned ten opak? -ROLL-

To ja, ako sa ukazuješ spoločnosti, to je persóna, iba maska.
Narážal som na to, že si napísal ja môjmu egu nedovolím.
A teda nemyslím si, že by som vo všetkom hľadal opak.

až budeš ještě větší buddhista,možná zjistíš,že je fajn chodit do kostelů - teď v létě je tam chládek :)-COOL--ZZZZ-

je to v podstate fuk. s mojim slnkom, merkurom a marsom v 12 dome mi je to prorodzene, niekto by to snad mohol zacat povazovat aj za psychicku poruchu :)

d.

Náboženská atmosféra všeobecne ma silno napĺňa, možno to bude neptúnom na ascendente, ale ritualita akéhokoľvek náboženstva mi je blízka, vrátame islamu.
Asi najčastejšie trávim čas v katolíckych kostoloch, pretože je to súčasť miesta, kde som sa narodila, bez ohľadu na nejaké historické konfesionálne konflikty a prešľapy. Všeobecne si myslím, že sebazabudnutie pri spoločné zdieľaných rituáloch očisťuje, prináša sebareflexiu a možnosť uvedomenia vlastných nedostatkov.

Ak by som mala niektoré zo svetových náboženstiev vyzdvihnúť, tak pre mňa hrá prim čínsky taoizmus. Ak by som mala odôvodniť, bude to najskôr preto, že hľadanie rovnováhy pociťujem ako životný zmysel, keďže v minulosti som sa často dostávala do extrémov. Potreba spojenia mimozmyslového dotyku v súvislosti s každodenným životom sa vo mne v najprirodzenejšej forme začala rodiť vtedy, keď som sa naučila neopovrhovať ani svetlejšími ani temnejšími stránkami života, ale začala som ich prijímať ako jeden celok. Snažím sa priblížiť k harmónii, pretože dych života cítim v sebe vždy viac vtedy, keď protikladné stránky vnímam čím možno bližšie k stredu.

:-D na to som už prišiel, ale keď ten kostol je tak ďaleko, že kým k nemu dojdem tak sa stihnem aj trikrát spotiť :-D.

Kostoly na Slovensku sú mimo obrady zamknuté. Čo je úplne geniálne. -SAD-
Kedysi to tak nebolo, možno to tak nie je všade ani teraz.
Pred pár rokmi som bola na výlete na Svatý hostín, bolo to tak neskôr večer, turistov tam bolo už iba zopár.
Je to naozaj krásne miesto.

Mojou túžbou je raz taká dovolenka vo Francúzku, kde by som navštívila toľko katedrál, koľko by sa len dalo.

Možno som budhista najväčší. :D

áno v otázke minulých životov som presvedčený, že sa dá empiricky dokázať, že karma neplatí..

Tu ale dosť záleží na tom, ako definuješ karmu. Ak klasickým spôsobom ako je vžitá, naozaj to pri pozorovaní určitých zákonitostí nesedí a vytvára vnútorný rozpor...

Tak dokazuj, empiricky, som zvedavá. :)
Ale najprv definuj karmu.

rozne k ziadnemu smeru neinklinujem,ani k Ficovmu...

Protoze jsi 08.
Az budes 09 ,tak budes mluvit jinak!!! -WINKIE-

Ale to znamená, že už bol 007 -NOSMILE-

Pochopitelne!!!!!!!!!!!!
-WINKIE-

škoda, že jsi také nenapsal, co tě přesvědčilo, to si vůbec neumím představit.

to už je ale mimo tému.. dôsledný agnostik, je vždy empirik.. teda má odpovede iba tam, kde siaha jeho osobná skúsenosť.. ja nie som vždy agnostik ale väčšinou bývam empirik.. a moja skúsenosť ukazuje, že žiadne skúšky, žiadne lekcie, žiadne úlohy a už vôbec žiadne reparáty nie sú vonkoncom nutné.. prečo? už iba preto, že každý moment, každá životná situácia je jedinečná, neopakovateľná, s inými činiteľmi, faktormi, stavom a výsledkami, ktorých šírku a kvality nie je možné ani postihnúť v úplnosti.. to iba pokušenia rozumu sú schopné opiť pozornosť človeka natoľko, že začne redukovať svoje životné smerovanie na nejaký pochybný princíp, obyčajne je to však spôsobené strachom, že je potrebné jeho realitu naratívne uchopiť a dotačne vysvetľovať, hlavne vtedy ak sa mu zdá, že veci sa nemenia..

a čo sa týka Prozreteľnosti, tak kantovsky - v zásade odmietam možnosti rozumu postihovať hlbšiu a všenaplňujúcu podstatu, treba sa držať pri zemi.. avšak nehovorím, že túto podstatu nie je možné reflektovať inak, inými "zložkami" osobnosti..

a karma z teologického hľadiska západného kresťanstva a aj z mojej predmetnej skúsenosti - čo by to bolo za stvoriteľa, ktorý by účtoval alebo naopak stvoril duše, ktorých jediným záujmom by bolo kupčenie, lebo by dokonca samé od seba sa pokladali za nedokonalé a po exekúcii by sa samé prosili na možnosť zostať po škole..? a tak dokola zneužívali universum a svoj život na zemi iba na nejaké hlúpe pitvorenie.. to by táto planéta sama o sebe asi nemala moc hodnotu, keď by bola iba ako prostriedok pre taký špinavý podnik.. či týmto sa ono Vedomie stáva vedomejším, zbiera skúsenosti ako motýle? nemyslím, že by to programovo potrebovalo..

karma je založená na vine a /samo/súde, lenže ja verím, celý život sa mi ukazuje, žiadna vina nemôže byť taká veľká aby sa nedala odpustiť a odpustiť bez trestu, bez nejakých lehôt, náprav, iba tak a vo veľkom.. MINULOSŤ NIE JE DOLEŽITÁ.. človek, nedokáže zatiaľ tak vnímať budúcnosť alebo to možno nedokáže tak ako kedysi, no práve budúcnosť vyrovnáva či neguje minulosť.. jednoducho stačí úprimne oľutovať ak sa stalo, a už to uvedomenie prečo sa stalo ako stalo, stačí k tomu aby sa človek stal iným..

Mysím že jsem prošel vším u nás dostupným. Hlavně mně bral zenbuddhismus, mahajánový budhismus a taoismus v menší míře hinduismus ale spíše jen kvůli ajurvédě.
Z lidí Gustav Meyrink, Karl Gjellerup, Jiddu Krishnamusrti, Antoine de Sant-Exupéry, naší mystici Drtikol a Minařík... Poslední dobou stále více odkládám co jsem si dříve myslel že je mi blízké. Už je tolik nevlastním jako dřív. Ten vývoj bolí...