KRITIKA A SEBAREFLEXIA

Viacmenej v zivote ide len o jednu vec - o sebareflexiu. Ostatne je vata. Druhy ma pravdu, lebo je nezaujaty a stoji mimo moju misu, ktoru ja tak zretelne a jednoducho nemozem vidiet - v tom je cele tajomstvo. Nakolko ste schopny pocuvat a poucit sa z kritiky? Alebo hned to obraciate, branite sa a preto nepocuvate?

Aj reaktívna myseľ má svoj význam, inak by sa zo žien vytratila ženskosť. Ženy so ženskou sexuálnou podstatou sú neomylné, lebo nehovoria to, čo si myslia, ale to, čo v danej chvíli cítia. Hovoria pravdu, aj keď si protirečia, lebo pravda je ukrytá v emócii prítomného okamihu. Muž by k nim mal prejavovať empatiu, nie reflexiu.

Nuž ja sa celý život snažím o dosiahnutie rovnováhy, spokojnosti so svojím okolím aj so sebou samou a keďže som väčšinu života žila v zajatí kritických a sebakritických postojov k sebe samej, prakticky v ničom mi to nepomohlo. Kritika nám uberá našu energiu, zabraňuje nám v raste, ale na druhej strane nás možno má upozorniť, kde by sme mali na sebe pracovať. V mojom horoskope mám prevládajúce znamenie panny a jedným z prvých problémov ako sa vysporiadať s týmto znamením, je zvládnuť problém kritiky. Nemám ju rada. Je to ako keby niekto hovoril pubertiakovi dookola: "Ty máš ale škaredú pleť, to je strašné aká je vrednatá..." Namiesto týchto slov, by ho mal vziať ku kožnému.
Lepšie ako kritika, je ponúknuť riešenie, človek si zväčša svoje nedostatky uvedomuje aj sám. Ak nemáme riešenie, lepšie ako kritika, je rozhovor, v ktorom sa spýtame na problémy človeka a skúsiť nájsť riešenie spolu. Niekedy nás kritické myšlienky, ktoré si len pomyslíme o ľuďoch môžu viesť k zdravotným ťažkostiam, k chorobe.
S niektorými ľuďmi nemôžeme súhlasiť a doslova nás iritujú ku kritike. Namiesto kritických myšlienok by sme každého mali s pokorou prijať takého aký je, na tom stupni vývoja na ktorom sa práve nachádza. Tým, že by sme k nemu smerovali kritické myšlienky, by sme mohli ublížiť len sami sebe.
Ako reagovať na kritiku? Kritika má len vtedy hodnotu, ak vedie k riešeniu a niekedy riešenie neexistuje. Raz ma môj šéf za niečo skritizoval. Ja som to vzala úplne pokojne a preukázala som, že robím všetko, čo je v mojich silách. Ak má nejaké vylepšenie, radu ako to mám robiť lepšie, budem rada, ak mi poradí. Bol ticho, uvedomil si, že jeho kritika bola nekonštruktívna. Bol v tom období vo veľkom strese, cítil sa zle, a potreboval si to na niekom vyventilovať. Ak urobím chybu zväčša si ju uvedomujem a aj si ju priznám. Nikto nie je dokonalý.

Suhlasím s tebou. Kritika má len vtedy význam keď je konštruktívna, inak nemá zmysel a vedie k zvadám.

Sebereflexe jako reakce na kritiku...
Ano, poslouchám ale většinou je mi to prd platné, když nechápu.
Podle mě totiž nejde o reflexí ani kritiku, ale o to najít společnou řeč. A od té je to potom kousek k míru a v něm většinou netřeba cokoliv řešit.
Podle mě jde totiž spíš o ty rozhodnutí a tendence které v sobě člověk má...jestli chce ten soulad a mír, tak je to i cesta sebepoznání, aby totéž nastalo v něm samotném.
Není co kritizovat a není co reflektovat, jestliže by to mělo jít úplně mimo podstatu.
Ne každý člověk má v sobě ten drajf dojít pravdy a podstaty. Spousta je zaseklých ve svých rolích které hrají dokonale, ale pro "vztah" s okolím nefunkčně. Automaticky se stává hluchým vůči čemukoliv tedy i vůči sobě.
To je i důvod proč třeba nechápu. Nemůžu pokud jsem zaseklá ve své "roli". A pokud je v té jiné roli zaseklý i ten druhý, pak si nikdy nemohou porozumět.
Vnímat kritiku a mít sebereflexi je jen krůček...neznamená to nutně že se ze mě rázem stane "osvícený"...

Druhy ma pravdu, lebo je nezaujaty a stoji mimo moju misu, ktoru ja tak zretelne a jednoducho nemozem vidiet - v tom je cele tajomstvo.

Druhí ma rovnako subjektívne posudzuje ako subjektívne posudzujem aj ja seba.
Nevidím v tom ani pravdu a ani nezaujatosť.
Každý posudzovateľ a kritik je zaujatý vlastnou subjektívnosťou, vlastným osobným pohľadom. Aj keď som tým kritikom, sebakritikom ja sama.
Keby to bolo také jednoduché ako píšeš, tak by naozaj stačilo počúvať iných, čo o mne hovoria a podľa toho sa "opraviť". :D

Asi nikdo nemá pravdu, ale každý má názor.
Ty jsi pravda ...já jsem pravda...a máme své názory.

ak mi niekto povie nieco, alebo aby sme sa viac stretli, ak niekto povie konstruktivnu kritiku na mna, tak miesto pozastavenia sa nad tym (nie primat ci neprimat, staci sa pozastavit, napr. ze preco mi to hovori ci tak) tak miesto tohoto pozastavenia mame hned po ruke protiutok ako dokonale vycybrene nazory na kritiku na mna. to nie ja, to on. my vobec nepocuvame.

ja nepocuvam. co je na tom take tazke, uprimnost, predstava o sebe, ego? bez ospravedlnenia a nazorov a obracania toho naspat? ved mam ego jak balon, tak ako by som mohol pocuvat? myslim ze v tom pozastaveni je postupna samovolna zmena. uprimnost a zaujem, ostatne je vata

Mám voči tebe konštruktívnu kritiku. -WINKIE-
Vycibrené s ypsilonom? Oprav si to prosím ťa, bo mi to vybije oči.

V petrzalke zije gramatika vlastnym zivotom :p

Neopravuj to!!!!-SAD-

PS: Gramatici všech zemí, polibte nám prdel!!!-WINKIE--WINKIE-

Tiež som sa chcela opýtať na vybrané slová po "C".:)

Třeba cykloida.
Je to křivka která vzniká odvalováním kružnice po přímce.-WINKIE-

U nás sa hovorí, bozajte nás v riť!
A nešikanuj Juryna, je to jeho slobodná vôľa, či to opraví, alebo nie.
Jedine, že by to bol osud...

Aj cyklón, cylinder - je ich veľa, sú to všetko cudzie slová a tam sa ypsilony píšu bežne
/a nekolú oči/. Nekritizujem, iba uvádzam na pravú mieru. ;)

:-) Moja dcera v prvom ročníku pri písaní nepísala mäkčene pred e a i (teda logika ju nepustila). Napísala cerešňa, hovorím jej "chýba ti mäkčeň" a ona, že "e" zmäkčuje. Hovorím a ako napíšeš cesnak, citrón, no a ona na to no predsa cäsnak, cytrón. No tak je to jasné :-) Mne inak hrúbky u druhých nevadia, môžu mať perfektnú matiku v hlave.

Väčšinou ku mne kritika neprichádza. Ľudia ma nemajú kritizovať za čo. Som na seba omnoho väčšia sekera ako všetci naokolo, takže ma ani nemá čo prekvapiť.
Ale ak náhodou výnimočne urobím chybu z nevedomosti, reagujem na kritiku skôr spôsobom "hups.." a tú chybu sa snažím opraviť čo najrýchlejšie, lebo by mi to ako perfekcionistovi vadilo. Takže môj vzťah ku kritike od ľudí je pozitívny a nikdy neprevyšuje úroveň mojej vlastnej sebakritiky.
No má to aj opačnú stranu mince - neustály stres, migrény, premietam si v hlave, čo všetko potrebujem ešte za daný deň urobiť a nestíham. A to je veľmi zle. Toto sa ešte musím odnaučiť - vypnúť keď sa rozhodnem sama, nie keď to za mňa urobí migréna...

Tak to záleží na tom KDO mě kritizuje, jestli je to člověk co sám nemá zvládnuté to, co na mě kritizuje, tak si to vyslechnu, jedním uchem tam, druhým ven :D
Kritiku jsem kdysi snášela hodně špatně, protože můj kritik v hlavě byl silný (a pořád je, i když míň). Záleží i na tom, JAK mi to kdo podá, pokud je někdo agresivní, tak se s ním nebavím, protože takový nemá koho co kritizovat. Jinak si myslím, že většinu času jsem vůči sobě dostatečně sebereflexivní, ale stává se mi i, že se to snažím obrátit a bráním se. Kdysi jsem se za to vinila, ale teď to beru, že prostě jsem taky člověk, dokonalá nebudu a tak se o to ani nemusím snažit (Venuše v Panně ;-)). Tenhle postoj mi ulehčil život docela podstatně. Jak už tu někdo psal, je to všechno o rovnováze. Ten kdo má nedostatek sebereflexe, potřebuje se to naučit. Ten kdo má silného vnitřního kritika, potřebuje se občas na to vykašlat, ať z toho nezblbne :D
A podle mě život není jen o sebereflexi ;-) Je třeba hlavně žít, podle sebe, ne podle druhých, dokonce ani podle toho, co mi nakecává vnitřní kritik, ten furt něco mele a občas mě už docela nebaví-YUMMIE-

Takže môj ascendent v Panne, Merkúr v Panne a Pluto v Panne by mali byť "zárukou" mojej sebakritiky...čo môže prechádzať až do sebadeštrukcie...? :)

Súhlasím s tým, ako píšeš, že záleží od toho, kto nás kritizuje.
Pre mňa je až cenná kritika od niekoho, komu som bola schopná v živote sa zdôveriť a tým pádom mu aj veriť, hlavne ak toho niekoho ja vnímam ako silného a stabilného, koho len tak niečo v živote nepoloží. Paradoxom však je, že takíto ľudia práve kritiku moc neposkytujú, pretože berú a vnímajú život z určitého nadhľadu a s porozumením voči iným.
Takže sa mi stalo, že som o pohľad niekoho konkrétneho musela až žobroniť :)

K tomu, čo píše Jurko....je jednoduchšie si povedať, že pre každého vždy a všade platí princíp zrkadlenia....čiže ak niekto o mne niečo hovorí, je to jeho problém a mňa sa to netýka. Nesúhlasím s tým úplne, minimálne platí aj to, že bez vetríka sa lístok nepohne.
Pravda bude zas asi niekde v strede, či čo...
Čiže s Jurkom vlastne súhlasím, ale nenazvala by som pravdou to, čo povie druhý o mne.

Tak záruka sebekritiky to určitě není, ale já jsem si to tak v mém horoskopu vysvětlila :D
S tou sebedestrukcí když je Pluto v kombinaci s Pannou, určitě! Já mám taky Štíra v kombinaci s Pannou a na tu sebedestrukci si musím dávat pozor skoro denně. Sklony k sebedestrukci jsou stejně nekonstruktivní, jako když někomu chybí sebekritika.
A ta důvěra je důležitá. Když člověk někomu nedůvěřuje, asi těžko bude brát co ten člověk říká (ať už je to cokoliv, ani kritika to být nemusí).