mesiac
Pondelok, 16.9.2019
Meniny má Ľudomila, Ľudmila

Cesty tela i ducha - 

Duchovia a niečo medzi nebom a zemou...

neznámy
neznámy | 12.12.2010 20:24
Ako zacat..Ako 10 rocnej sa mi stal neprijemny zazitok s duchom...nevidela som ho, ale dostatocne pocula.Bola som v sprche a jediny kto bol doma bola moja stara mama ktoru som pocula, ako uklada hrnce v kuchyni.Zrazu sa mi s druhej strany dveri nieco ako keby zvalilo na dvere (padlo?) a zosuchlo za na zem...Akokeby sa niaka osoba sotila do dveri a nasledne padla na zem..V tom momente som ostala v soku a hned zvolala na starku ktora bola v samozrejme v kuchyni a ona to nebola...Bol to neprijemny zazitok a dodnes si to neviem vysvetlit..No stale som v tom byte u starkej citila od malinka niaku zlu energiu..Bala som sa tam, a kazdy jeden den v posteli bol pre mna utrpenim.Okrem toho sa mi snivalo mnoho snov ktore podla snarov naozaj vzdy znamenali nieco velke...napriklad uz tyzden dopredu podla snov som vedela ze mi umrie dedko...Po jeho smrti sa mi s nim snivali zvlastne sny a moj smutok za nim bol tak silny ze som sa raz v noci zobudila na to, ako mi niekto sadol na postel..omamena som pootvorila oci a uvidela som ako tam sedi clovek.nebolo mu vidno do tvare ale vedela som ze je to moj dedko.Okamzite som zacala od prekvapenia plakat a niak zahadne som z placu zaspala...ale citila som pozitivnu energiu...Spominam s aj na to ako som spala na hoteli a v noci mi niekto prisiel do izby...zobudila som sa ale bala som sa co i len pohnut lebo ten muzsky hlas stale dookola opakovat cislo 28..prisiel mi ako keby zabludil do izby...nakoniec odysiel a zatvoril dvere..rano som sa zobudila a na moje neuveritelne velke prekvapenie som mala zvnutra zamknute dvere a pichnuty kluc.Ja nieviem co to je ale zaujima ma tato tematika a dokonca aj vestim uz od 14tich rokov a velmi mi to ide....verim aj na anjelov, citim ze je okolo mna a pomaha mi..prosim o vas nazor na moje pribehy.. :-)
neznámy
neznámy | 12.12.2010 21:04
Ahoj, počula som už viac takýchto príbehov a od viacerých ľudí. Mám priateľku, ktorá mesiac ležala v kóme a čo-to mi zo svojich zážitkov porozprávala. Toto by som však nechcela verejne pretriasať, ale len využiť ako príklad toho, prečo absolútne verím, že tvoje príbehy sa ti skutočne stali.
Čo sa mňa týka, porozprávam ti príbeh človeka, ktorému absolútne dôverujem, pretože väčšieho realistu som hádam ani nestretla, a predsa sa mu čosi podobné prihodilo. Táto osoba ešte v detstve stratila tetu, ktorá ju mala veľmi rada a chcela ju dať vyštudovať. Žiaľ, ako 24 ročná zomrela na leukémiu.
Vtedy asi 10 ročné dievčatko sa bálo v noci samo chodiť na záchod, ktorý bol až na dvore a tak vždy volalo so sebou svojho brata. Keď prechádzali cez izbu, ktorá bola preplnená starinami, bola tam žena zahalená v čiernom a spodná časť jej tela chýbala. Dievčatko hladkala po hlave, bratovi chytila a hrýzla ruku. V túto noc, presne v tú hodinu o 1:00 v noci dotyčná teta umrela. Dve deti povedali príbeh rodičom, ale tí im neverili. Keď boli starší, na túto udalosť spomínali, ale dohodli sa, že o tom nikomu nepovedia, aby ich iní neodsúdili, že mali halucinácie alebo bludy.
Zvláštne bolo len to, že to videli obaja, takže len ťažko mohlo ísť o autosugesciu alebo halucinácie.
Niekto hovorí, že umierajúci alebo mŕtvi sa takto prichádzajú rozlúčiť, iní tvrdia, že prišli niečo dokončiť a počula som už aj to, že ak niekto príliš smúti, zväzuje alebo pripútava tých, ktorí chcú odísť.
Sama takúto skúsenosť nemám. Akurát som skúšala akúsi metódu hyperventilačného dýchania, kde som sa mala dostať do nevedomia a dostať z neho nagatívne veci von...dostala som kŕč a uvidela svoje slabiny vo vzťahu k sebe. Môžem však povedať, že toto cvičenie ma zbavilo akéhosi neprirodzeného strachu, strachu nad strachom.
Možno aj tebe všetky tie zážitky chceli ukázať niečo, čo sa vyslovene teba, tvojho subjektu týka.
Možno by som na tvojom mieste ani nehľadala odpoveď na to, čo to bolo, lebo tú počas života ťažko dostaneme, ale porozmýšľala by som, čo ti to chcelo povedať.
Snáď všetko, čo nás v živote stretne má nás čomusi naučiť, niekam priviesť alebo posunúť.
neznámy
neznámy | 12.12.2010 21:18
Asi by som z kože vyskočil, keby mi mrtva teta bez polky tela hryzla ruku...brrrr

Dik za pribeh na dobru noc :-)
neznámy
neznámy | 12.12.2010 21:26
Ou, toto je pekná téma a myslím, že tu je veľa ľudí, čo by vedelo pridať ten svoj zážitok.
Tak ja tu napíšem jeden, ktorý si pamätám z rozprávania mojej mamky.
Ako dievča chodila na strednú školu niekoľko kilometrov z miesta kde žila.
Bolo to v malej osade v horách. Ľudia tam žili takmer v úplnej izolácii a preto, ak niekto chodil do mesta, bol vzácny.
Moja mama z mesta nosila pravidelne lieky jednej osamelej starej žene, čo žila pod horou. Raz sa mama v noci zobudila na zvláštne zvuky. Šla za nimi a na dvore uvidela ako v starej hruške fučí vietor, hoci bolo bezvetrie a z toho stromu sa ozývali akoby zvuky hudobných nástrojov. Vydesená šla zobudiť moju starú mamu. Tá, keď to uvidela, pozrela na hodiny, že to je nejaké znamenie.
A veru bolo. Stalo sa to o štvrtej ráno. Na druhý deň sa dozvedeli, že stará žena spod hory umrela a podľa lekára sa tak stalo nad ránom. Prišla sa z mojou mamou rozlúčiť.
Ja som vedela polroka dopredu, čo sa stane mojej mame. Bolo to desivé a už by som nikdy nechcela, aby sa mi snívalo, čo sa stane. Dokonca sa mi snívalo aj o novembri v 1989. Ešte v máji sa mi dopodrobna prisnilo, čo sa stane. Bavili sme sa na tom s priateľmi, že aké absurdné. Veď nám sa zdalo, že režim tu bude navždy. A ono to bolo už len na pár mesiacov.
Ale existujú aj zvláštne spojenia medzi živými ľuďmi, nielen medzi živými a tými, ktorý už v telesnej forme nie sú. Je ešte veľmi veľa okrem toho,čo sa dá vnímať piatimi zmyslami. :)
neznámy
neznámy | 12.12.2010 21:27
No...aj ja by som z kože vyskočila. Ale mne sa takéto veci nestávajú, lebo ja som tam Hore obľúbená :-) takže by sa ma nikto neodvážil takto strašiť. Aspoň ja tomu verím, že "mne sa nič nemôže stať".
Ale som tiež rozmýšľala nad tým, že v takejto situácii by sa mi asi krvi nedorezal...
Pekné sny :-)
neznámy
neznámy | 12.12.2010 21:35
Máš pravdu a ďakujem Ti za príspevok..:-)
neznámy
neznámy | 12.12.2010 21:35
Ano, aj ja mam príbeh

Ked sme boli decká, bol som doslova posadnutý strašením a strašidlami. Bol večer a u babky sme boli so segrami a sesternicou. Vecko bolo na dvore, na konci dlhej chodby, kde sa nesvietilo. Sesterke trebalo na wcko a išla sa oblicť. Ja som medzi tým vzal bielu posteľnu plachtu a predbehol som ju. Postavil som sa na koniec tej dlhej tmavej chodby v bielej plachte a čakal....Sesterka potichu prichadzala v strachu, Ked otvorila dvere na chodbe, padlo trocha svitu a ona zbadala postavu v bielom na konci chodby....začal som hlbokym hlasom hukať a pomaly kračať k nej......Začala jačať ako zmyslov zbavená a utekať ozlomkrk preč. V živote som nepočul nikoho tak jačať o život. Moj najkrajší zažitok z detstva....
neznámy
neznámy | 12.12.2010 21:38
Predsa len mávam aj ja zvláštne zážitky, ale taká téma tu už bola.
Minulý rok a počiatok tohto bola moja maminka na tom veľmi zle. Lekár mi "prognostikársky" oznámil, že to nadlho nebude a keď aj, že to nebude už lepšie. Sama som videla tie hrozné výsledky, stav, a predsa som sa odvážila dúfať. Prosila som, že na to ešte nie som pripravená, že som veľmi naviazaná na maminku, že potrebujem vedomie, že ju mám.
Niekto vypočul a ďakujem za to. A všetko, čo sa ďalej dialo a deje, je plnenie toho, čo som v tom zúfalstve zo svojej hĺbky vysypala. Ani som nevedela, koľko tam toho mám.
neznámy
neznámy | 12.12.2010 21:41
Je zaujimave akymi sposobmi davaju najavo mrtvy rozne veci...U mojej zmnamej su pravidelne duchovia a nedaju sa vyhnat von..tak si proste na to zvykla :-) tak toto naozaj nepochopim..dokonca si nahrala zvuky, pravidelne sa jej otvaraju dvere ked ide do niakej miestnosti, udiera im niekto v noci do boxovacieho mechu atd... fuuha...brrr....Nalepila sa na nu dokonca dusicka malecho chlapca, zistila to samozrejme cez medium, toho sa chvalabohu zbavila...Zil v detskej izbe u jej deti a robil tam neplechu..rohadzane veci neustale, vyhadzany detsky botnik adt...nakoniec si spomenula ze isla okolo autonehody a zomrel tam chlapcek a asi akurat ked isla okolo...no a pytali sa aj preco prave ona no a on na to povedal ze on chce mat taku mamu ako je ona a tak..Povedal aj kde je pochovany, kt cintorin a ktore cislo ako sa vola..Musela ist zapalit sviecku no a on tam naozaj bol....:-)
neznámy
neznámy | 12.12.2010 21:41
Tak tie strašidlá, to máme spoločné :D
Ja som bola tiež osobný desič. Strašila som hrozne rada, prípadne, keď som bola v tábore, alebo na školských výletoch, večery končievali tak, že všetci na izbe ležali a ja som im rozprávala nejaké hrôzostrašné historky, prípadne úryvky z Drakulu.
Zvláštne záľuby. -ROLL-
neznámy
neznámy | 13.12.2010 04:37
pribehy o drakuloch a vselijake hororovite mi s neopisatelnou radostou zvykol po veceroch rozpravat moj starsi brat, mimo ineho...ako aj presadzoval ine metody uplatnovania emocionalnej a fyzickej nadvlady v rodicmi nestrazenej chvilke, ak by som ho bonzla, uz by som sa s nim nemohla hrat...vdaka nemu vsak som nadobudla lasku k fyzickej kondicii a k tomu, comu sa hovori obratit svoju nevyhodu vo svoj prospech, kedze jedine co mi zostavalo bola moznost kalkulovat a obist hrubu fyzicku silu a prespekulovanost starsieho surodenca-LOL-

Počítam horoskop... Počítam horoskop...