Astrológia a horoskopy -
Umelci a ich pohnuté osudy
Keďže astrológovia až do záverov našich siahodlhých diskusií nezavítajú, tak zakladám novú tému, pretože ma zaujíma ako sa dá z astrologického hľadiska vysvetliť, že toľko umelcov žije pohnutý život a často končia tragicky.
Prečo sú mnohí tak rozporuplní vo svojich životoch?
Na jednej strane prinášajú svetu úžasné veci, na strane druhej nezvládajú vlastný život.
nie nadarmo sa hovori, ze genialita sa pohybuje na hrane sialenstva a plati to aj astrologicky...
Viem, že napríklad Albert Einstein bol prinajmenšom v detskom veku dosť zvláštny. Niektorí odborníci ho opisujú takmer ako autistu.
Alebo Isaac Newton, bol tiež považovaný za čudného a neprispôsobivého.
Asi je veľa takých príkladov, len ma nenapadá kto ešte.
Alebo je jedno v akej oblasti ide o genialitu?
Čo sa týka pohnutých osudov umelcov, stačí sa dôkladne zamyslieť nad osou Panna - Ryby, čiže bežná každodenná realita a schopnosť, či nutnosť v nej fungovať verzus sny, ideály, inšpirácie, čiže nutnosť ponoriť sa do reality inej, nehmotnej...
Prečo je pre väčšinu ľudí tak pohodlné ostať súčasťou bezmenného davu?
Aj toto sa dá nájsť v horoskope jednotlivca?
K tej druhej časti. Keď sa zamýšľam nad osou Panna - Ryby, vnímam to práve ako schopnosť rezonovať v strede, medzi nebom a zemou.
Je zaujímavé, že na krátko sa táto os stáva osou ascendentu a descendentu.
Východu a západu práve v čase jarnej a jesennej rovnodennosti. V mieste stredu medzi dňom a nocou, medzi svetlom a tmou.
Dá sa k tomu napísať aj viac?
no a ked sme uz pri tom Urane, tak A.Einstein bol ukazkovym prikladom Uranskeho vedra (Uran stoji osamoteny oproti zvysku horoskopu, cim nabera na vyzname), kde ohniskom bol 3.dom vedy a konkretneho myslenia...
To mi len tak zasvietilo v hlave, že ak sa človek narodí, má slnko v nejakom znamení, ak sa narodí okolo rovnodenností, tak má slnko často v Rybách, alebo v Panne.
Teda na východe-ascendente má vychádzajúci bod, a akoby na západe-descendente svojho života na opačnej strane má ten protipól.
Ale s ASC a DSC to asi naozaj nemá nič spoločné. :)
so svetovymi stranami, tusim aj kazdemu zivlu je pripisovana urcita svetova strana a niektore sa zastupenim protichodnych sil vyvazuju, napr. taky ohen je na severe, lebo nesie teplo a sucho zatial co sever je vlhky a studeny...
Sú ale ľudia, ktorým nestačí žiť na úrovni vodorovnej osi Baran - Váhy, ktorej témou je MAŤ, na nej žijú zvieratá, deti ale aj ľudia približne do prvej polky života, tu ide o to uspokojiť základné životné potreby - jedlo, oblečenie, bývanie, na to nám slúži ego, horšie je, ak niektorí žijú celý život pod taktovkou slovesa MAŤ. To, čo nás odlišuje od zvierat je zvislá, vzpriamená os Rak - Kozorožec, tu ide o to stať sa Človekom a hlavnou témou je BYŤ, byť niekým, kým máme byť, byť samým sebou...
Dôležité je na aké frekvencie má človek "naladené" svoje uši. Či sa nechá ohlušiť revom hlasov ozývajúcich sa z BRUCHA, kde sídlia naše archetypálne, pudové, či inštinktívne energie alebo slepo poslúcha príkazy vychádzajúce z HLAVY, ktorá je sídlom rôznych ideológií, racionálnych kalkulácií, či špekulácií. Oba tieto protiklady sú dvomi stranami jednej a tej istej mince zvanej nevedomie. Ak sa ale spoja v ideálnom pomere, keď sa naša prirodzenosť, podporovaná životnou silou (BRUCHO) zjednotí s našimi ideálmi, snami, či vlastnou životnou filozofiou (HLAVA), ozve sa zo stredu hrude ten najkrajší hlas, aký kto kedy počul, hlas nášho srdca, našej duše, nášho vyššieho (bytostného) Ja, ktoré sídli uprostred tých dvoch protikladov a ktoré môžeme začuť iba pri ich zjednotení. Ak je niekto "naladený" na tento hlas a nasleduje ho, tak je volaný na Cestu k sebe a nemá problém vystúpiť z radu a zobrať svoj kríž....
K tej druhej otázke: ak by to "rezonovanie" v strede bolo tak jednoduché zrealizovať, ako jednoduché je to napísať, tak by "hľadanie" toho stredu, nech sa to týka hociktorej zo šiestich osí zverokruhu, nebolo našim celoživotným poslaním alebo celoživotnou úlohou, pre väčšinu z nás takmer nedosiahnuteľnou...