Myslím, že na to ti nedokáže odpovedať úprimne nikto. Sú odpovede, ktoré musíme nájsť každý v sebe. Aj preto mnoho ľudí začne s astrológiou. Ja som v minulosti straty zle niesla a zažila som ich hodne od úplnej straty domova, hmotných statkov, lásky, priateľov, naposledy mamy. Ale to sú skúsenosti, ktoré stretnú vo väčšej, či menšej miere väčšinu ľudí. Rozdiel je len v osobnom vnútornom prežívaní. Dva dni pred maminou smrťou som na ulici cestou do nemocnice stratila vec v hodnote 3000 eur. Môj partner bol šokovaný, ako kľudne som to prijala a keď mi to povedal, odvetila som mu spontánne: "človek niečo stratí, iné získa, to som sa už naučila. Toto je navyše iba vec, aj keď krásna a drahá." Cestou z nemocnice, som tú vec našla ležať na chodníku akoby nič. O 2 dni mi odišla mama. Tie posledné dni som vybavila veci o ktoré ma požiadala, aby mohla v kľude odísť. Keď bolo hotovo, povedala som jej, že je všetko hotové a že už môže spať a ona zaspala s úsmevom... Keď som na jeseň takmer prišla o bábätko, po druhý krát v jednom mesiaci som už nebežala k doktorovi. Už som po prvom raze mala lieky na udržanie tehotenstva a vedela som, že viac urobiť nemôžu. Tak som ostala ležať a povedala svojmu dieťaťu, že je to na ňom a ak chce odísť, nech ide, ale ak nie, musí bojovať. Rozhodla som sa veriť bábätku a dala mu na výber. Tak som to cítila. Doktor sa hneval, ale ja viem, že to bolo dobré rozhodnutie. Moje båbo a ja sme si to tú noc vybojovali. Ale nebolo to tak vždy. Posledný rok som sa v tomto veľmi zmenila. Kedysi som podobné situácie nezvládala. Niekedy som rezignovala, inokedy mala depresie, preståvala som žiť. Dnes viem, že treba žiť a tešiť sa aj keď je to ťažké. V ťažkých chvíľach zabojovať a ak niečo stratím, prijať to a ísť ďalej. Ale ako to urobiť, na to musí prísť každý såm vo svojom vnútri...