Praca ktora ta naplna

Ktora praca by vam vyhovovala. Alebo aka praca vas naplna ?

Asi nikdo pracovat nechce, že nepíšou:D-ROFL-

Mě by bavilo spoustu povolání, kreativní jsem dost. Proto mě naplňuje zatím bez odměny, když někoho obdaruji svým výtvorem. Také, když někomu pomůžu při nemoci, ať už jako zdravotník, ale spíše třeba radou nějakými alternativními prostředky, které mohou být v konečném důsledku nadějí pro nemocného.
Kdybych na to měla školu a fyzičku, tak bych se uplatnila jako detektiv,polda nebo soudce. Mám i v horoskopu silný cit pro spravedlnost. Váhy prý bývají nejlepšími soudci. Také jsem si vypátrala svůj mobil, který někdo ukradnul a jisté lidi. :DCelkem tam jsou popsány sklony umělecké, psychoanalytické, spravedlnost a soudcovství, léčitelství, takže to celkem sedí. -LOL-

byla by to asi medicina :)

ale jelikoz jsem z obav, zda to zvladnu, nesla na jeji studium, "dohanim" to vselijak jinak :)-FLOWER-

Tak ja mam vojensku skolu to je u nas taka tradicia. Ma by bavilo robit psychológa psychiatra, policajta, kuklaca -SHINY- A namiesto toho trcim v rodinnom podniku. -WINKIE-

Ještě máš věk takový, že já ho mít, tak už neváhám a jdu na výšku, rozhodně. Dnes to není problém, když vidím ostatní jak studují přes PC. Jestli má rodinný podnik budoucnost,dobré zázemí, tak to také není nic špatného. Zase lépe, než být vystudovaný a být bez práce, která tomu vzdělání odpovídá.
Já jsem ještě vycházela v 8. třídě, pak už zase byly devítky. Je to brzo rozhodovat, čím chce člověk být. Chtěla jsem na UMPRUM, měla jsem talent, různé úspěšné soutěže, ale tehdy za totáče se brala "tlačenka", ne talentovaní, tak převládlo přesvědčení rodičů, že než psát odvolání, raději být zdravotníkem. Dnes se se spolužačkami bavíme, že už by nás tam nikdo nedostal, kdyby se mohly rozhodnout a také od toho své dcery odradily.
:D he...kukláče...to jo, to by se líbilo hodně lidem. Nebo tajným agentem.

Vysku nemam celu mam len BC. Aj to externe. Nechcelo sa mi tam uz byt. :D Ja rozhodne nie som na sedave alebo dlhodobe prace. Ja nevydrzim nikde. Hned by som dostala ,,ponorkovu nemoc,, Alebo sediet v kancelarii na stolicke -WALL- tak to by ma ,,vystrelilo aj so stolickou von,, -LOL- Potrebujem zmenu a priestor, volnost a pohyb.

A co si presne chcela? Vysku umeleckopriemyselnu a potom pracovat v muzeum ci?

U mne alternativní medicína,homeopatire,reflexologie,masáže.........;)

Ne, už střední umprum. Kdyby výšku, tak to bych si vybrala psychologii, veterinu, nebo spoustu z jiných, na práva bych se nedostala :D
Každopádně nejsem na nic technického, stavebního, ekonomického apod.

Keby som si mohla vybrat co ma najviac tesi, tak by som sa venovala tancu :)

Perfektná téma. Ani neviem... ale mňa vlastne baví to, čo robím. Starám sa o pacientov, robím odbornú prácu, rozhodujem v istých veciach sama za seba, splnila som si túžbu vyštudovať vysokú školu, čo mi dodalo aj sebavedomie. Ale keď som bola dieťa, mala som hystériu, ak som mala ísť k lekárovi, alebo k sestričke. Dnes som jednou z nich :) Bola to práca, ktorá pre mňa vyzerala nedosiahnuteľná.
No v mladšom veku u mňa prevažovalo umenie a pedagogika. Bavilo ma hrať sa s deťmi (teraz paradoxne neviem, či by som mala trpezlivosť :D), vysvetľovať niekomu niečo, čomu som rozumela ja, a v neposlednom rade som vždy milovala tanec, spev a hru na klavír. Nejako som sa rozhodla pre to zdravotníctvo, lebo je to stálejšie ako umenie. Dodnes však ľutujem, že som neinvestovala viac energie do hudby... Ale to zďaleka nie je všetko. Milujem cudzie jazyky - možno prekladateľstvo, delegátka v nejakej cudzej krajine, ktorá sprevádza turistov po významných miestach. Možno diplomatka :) Jednohé dňa však určite túžim po vedúcej pozícii, po zozbieraní mnohých praktických skúseností, ktoré budem môcť posúvať novej generácii...
No a teraz nech si z toho človek vyberie :D Každopádne som spokojná s tým, čo robím, len by som to chcela za iné peniaze, s možnosťou kariérne stúpať a rozšíriť pole pôsobnosti :D

Ako citam vase odpovede tak nie je to iba jedna praca ktora by vyhovovala. Masaze, tanec, umenie, zdravotnictvo, prekladatelka, spev.... Ale to je fajn treba mat ciele ale treba si za nimi aj ist. A je jedno v akom veku.
Ja som nerozhodna ako vaha. A ked sa rozhodnem tak si to pre zmenu zasa premyslim, alebo sa zacnem nudit a uz je zle. Ja ani neviem ci by som dokazala 10-20 rokov robit tu istu pracu. Ja by som urcite z toho ochorela. Ja si myslim ze pre mna by bola dobra praca ,, po celom svete ,, Robit nejake prezentacie po svete alebo co... Alebo ako som uz napisala ze policajtku, kuklacku :D tam by bolo vzrusenia a zmien a dobreho adrenalinu. -YES-
Iba ked si spomeniem na myslienku ze by som musela kazde rano cestovat tu istu trasu do tej istej prace... Brrrrrrr -WALL- -NOOO-

Ja cestujem kazdy den do prace tym istym busom , sedim na tej istej stolicke a som rada, ze sa moja praca apson trosku blizi tomu, co som vzdy chcela..
ale je to dost vzdialene tomu, co by som chcela..liecit ludske duse a vlievat im nadej..tak sa snazim tomu venovat aspon bezplatne))

Že ty váhy jsou takové až samaritánské:D
Fakt pořád někoho chtějí léčit:D

No ale veď ja som si za svojím cieľom aj šla a celkom tvrdo. Cesta za tým bola náročná, vo mne vnútorný boj - "dievča vydrž".. Ale v čase, keď som si doriešila vzdelanie, stabilizovala sa v práci, rozhodla som sa plniť si rôzne sny. Ale uvedomila som si, že ak chcem venovať svoj čas hudbe, alebo si možno raz vyskúšať niečo s cudzími jazykmi, chce to mať prostriedky. Okrem iného aj finančné. A ... to je už prekážka, ktorá je natoľko silná, že veci odkladám.
Ja našťastie nie som v týchto veciach váhavá. Ja zväčša mám predstavu, čo chcem, a nezvyknem meniť názor v poslednej chvíli. Ak aj áno, hrá úlohu strach, predsudky, sebavedomie.
Mne naopak nevadí zabehnutý systém, lebo tak vidno, že všetko funguje ako má. Ja zatiaľ pracujem len niečo vyše 5 rokov, a mám rada dobrodružstvo, ale po svojom. Možno je to preto, lebo ja som prevažne zem a oheň a úplne mi chýba vzduch. Je to možno na moju škodu, ale tak si to zrejme vybrala moja duša. Tieto prednosti považujem za vhodné pre také povolanie, aké mám, ale možno aj pre iné, kde je stabilita a energia vítaná.
Predpokladám, že umenie mi ostane záľubou, ktorá ma nevynesie do výšin, ale buď si ňou privyrobím, alebo len ľahko zaujmem nejaké komunity. Rovnako jazyky, hoci tie človek môže využiť aj pracovne, takže túto kombináciu nevylučujem. Pedagogické zameranie tiež môže prísť, keď profesne dozriem, a budem mať chuť alebo budem oslovená, aby som pomáhala mladým v profesii.
Ja sa zaobarám aj kozmetikou, ale nejako to viazne, lebo neviem sa mi niekedy už nechce po práci niečo robiť, keď sa mi chce spať :P, a hlavne môj čas nie je rovnaký s časom iných...
Ešte som mladá, ešte sa môže veľa zmeniť, čakajú ma uránovské tranzity na MC, Slnko aj Venušu v najbližších rokoch, tak ktovie. :) Ale uniformám sa nechcem vyhnúť ani doležitým pracovným pozíciám, kde budú pracovať moje ústa, rozum aj ruky a uvidím svet :)

Inak psychológia a psychiatria mi tiež kedysi veľmi imponovala a neprešlo ma to. Istú dobu som sa tomu aj venovala nezáväzne a dobrovoľne prostredníctvom internetu. Mnohí si to aj chválili, že dávam dobré rady, triezve... Ale potom som mala sama kopec problémov, tak som to nechala tak. Ľudí pribúda s problémami, niektorí sú nepoučiteľní, niektorí nemajú inú podporu, a niektorí sú veľmi zložité povahy a aj "psychológ" potrebuje venovať čas aj sebe samému. Ja som ale vo svoje podstate tak trošku psychológ v mojej práci. Niekedy to chce schopnosť nazerať do ľudskej duše, aby pochopil jej správanie, a možno poradil, ako má žiť, aby sa vyhol nemocnici.

Ja si idem tiez za svojim a ked si nieco zaumienim idem si za tym stoj co stoj. A nezabrzdi ma nic a nikto. Strach a predsudky a sebavedomie toho sa nebojim u mna. Ja som taky typ cloveka ze ,,ja to urobim ja to vyskusam,, Ja mam velmi rada zmeny a adrenalin. Ja som sa po skole rozhodla ist na MOSR -ROFL- Tak som sa aj prihlásila robili vyberove konanie mala som fyzické skusky psychologicke skusky a cakala som v poradi. Komisia ma vybrala poslali ma do Martina na zaskolenie a po troch mesiacoch som mala ist pracovat do utvaru na Letisko. Len ze tam bol hacik chceli so mnou podpisat zmluvu na 6 rokov. A toho som sa zlakla. Ze by som tam musela byt aj keby ze uz nechcem. Tak som povedala ze nie. Dakujem. A znova som sa vratila rodicom. Potom som isla do Wiedne a po case som sa zasa vratila rodicom. Hi.
A takto pendlujem hore dole ale ked nieco chcem tak idem za tym aj ked sa to pokasle. -FLOWER-

Takže strach zo stagnácie? Tiež som sa s tým stretla. U mňa však nejde o to, žeby som nechcela podpísať dlhoročnú zmluvu s niekým. Ak je to pre mňa obohacujúce, ak mám voľné pole pôsobnosti, ak mám možnosť kariérne stúpať a ak robím to, čo ma baví, upíšem sa aj na 10 rokov. V mojom prípade však by išlo o to, že by som sa upísala na ďalších 5 rokov (už 5 rokov odpracované mám) za cenu, že si dorobím špecializáciu v odbore. Chcem ju stále, ale nie za tú cenu. Našťastie rozhodli za mňa a prestali posielať ľudí na špecializácie :D Takže je pre mňa asi niečo lepšie :D :D

s tym sa asi neda nic robit, to uz je nas udel))