Astrológia a horoskopy -
Jungova typologie
Neviem, či som nepočúvala s dostatočným porozumením, ale celé mi to vyznelo skôr ako delenie na samostatne mysliacich a konajúcich a nesamostatne mysliacich a konajúcich.
Ja sama som výrazný introvert, ale nepáčilo sa mi, že pjér hovoril o extrovertoch ako o stáde, keď aj nie úplne, dával na to dosť dôraz. Nemyslím si, že je to takto. Vnímam to tak, že extrovert sa cíti komfortne v spoločnosti a spoločenský kontakt ho nabíja. Introvert naopak, v spoločnosti sa necíti dobre a je spoločnosťou energeticky vyčerpávaný.
Jasné, že sú v tom aj tie prvky, o ktorých hovoril, ale nie ako základné rozlišovanie.
Ja sa nechcem hádať s psychologom, iba sa zamýšľam. :-)
K tej otázke v súvislosti s horoskopom, tak áno, ja mám svoju introverziu potvrdenú slnkom v rybách v konjunkcii so saturnom v prvom dome a prázdnym jedenástym domom, ktorý je celý v znamení kozorožca. Veľakrát sa ale prispôsobujem spoločensky nastaveným extrovertom, aby som nepôsobila rušivo. Ale aj tak viem, že to na mne vidieť, že som pre nich divná. Budem asi ako tá pani, čo sa snažila baviť Piera vo vlaku a bola to pre ňu obrovská úľava, keď zistila, že nemusí. :-)
http://muj-antikvariat.cz/kniha/problemy-psychoanalytickeho-hnutia-pardel-tomas-1972
Vôbec si neviem predstaviť, že by som sa stala extrovertným typom ani náhodou.
Tie planéty pod obzorom ale môžu byť aj v komunikatívnych vzdušných znameniach, alebo aktívnych ohnivých, čo vedie k snahe o socializáciu.
Ale je to celé zložité, napríklad môj mladší syn. Je asperger a pri tom nemá so socializáciou žiaden problém. Má mnoho priateľov, je komunikatívny blíženec.
Podľa Pierových kritérií je však jednoznačne introvertný typ, pretože jeho uvažovanie je veľmi odlišné od väčšinového a rozhodne sa nestáduje.
Jungova typológia je veľmi zaujímavá, ale môže byť skreslená zjednodušeniami podobne ako astrologia.
Najväčším, asi skutočným intro je moja vučka Rybka, na ktorej to bolo zjavné už odmalička, veľkú prevahu planét /+ sev. uzol/ má pod obzorom, hlavne v Rybách.-NOSMILE- Často sa uťahuje do samoty a slzy má na krajíčku.
Je možné, že nic není nemožné :)
Jako dítě jsem byla intro a komunikovala jen mentálně se stromy a kameny. Po smrti babičky v mém roce mě šoupli do jeslí. A tím všechna komunikace skončila.
Díky povolání pak ex. A teď si užívám in.
Všechno je možné a nic není nemožné.
A kategorizaci všeho kategoricky odmítám.
-LOL-
Pamatuju si to moc dobře. Mívala jsem - asi 20 let zpět spontánní regrese a na základě těch popisovala, co jsem viděla. Do všech detailů - rodiče nechápali.
A že máme každý okamžik života v záznamu se ví.