Čas škorpióna

zaujímavý článok pasujúci práve k tomuto dusickovemu obdobiu (znameniu)...tak nech vam padne na úžitok...-PUH-

http://www.zverokruh.sk/astrologicke-clanky/cas-skorpiona/

no toto je zaujimave tento skorpion, nielen preto, ze sam Judas bol v znameni skorpiona, ale z mojho osobneho hladiska je moja mama skorpionica a ta je veru za rodinu asi tak ako Janosik za chudobnych-LOL-a naozaj sa v jej otcovej linii vyskytla aj relativne skora smrt otca ako aj prislusnikov otcovej linie, no nemoze byt ze je to nahoda?-ROLL-
mozno niekomu sa velmi paci toto obdobie aj s tym co obnasaju kostry trciace z okien, strigy lietajuce vo vetre na stromoch pred pribytkami,
deticky pomalovane farbickami pripominajucimi cerstvo zaschnutu krv, filmy 24 hodin vkuse v style striekajucej krvi z cerstvo odrezanych hlav,
tematika vampirizmu dennodenne z radia a TV, temneho, duchov, temnych, okoloiduci v maskach v style strasidiel, velky sviatok, aj ked uplne
nechapem co sa svati:)))))
Mne osobne prechod do zimy, toto stisujuce obdobie, pripada ako jedno z najemocionalnejsich a najduchovnejsich obdobi roka, a spolu s dusickami
ma svoje posolstvo, ked sa obraciame mozno k tradicnejsim hodnotam, tym, ze obraciame tvar dovnutra, svetelne luce prechadzaju tade,
kam casto nezavitame, tento pohlad nam umoznuje udrziavat vztah s tym, co nam dava zaklad, na ktorom mozeme stavat, a suhlasim s autorom clanku, ze toto obdobie v znameni skorpiona je uzko spate s prehocnocovanim vsetkeho, co ma pre nas nahlbsi vyznam, vztahov, rodiny, blizkych a
nesie v sebe symboliku naviazanosti na predkov, ale myslim, ze je tam aj upriamenie pozornosti na tradicie, skutocne hodnoty a hodnovernost,.


sorry za toto intro, viem, ze mnohi ini mozu mat viac co povedat:)

Este som chcela, ze Pluto chapem skoro totozne s autorom, len v niecom mozno odlisne, len neviem, ci si to budem moct vobec s nim vykonzultovat niekedy:)))
autor clanku pise o symbolike pluta pre zrod a umieranie, citujem, velmi sa mi to paci: Práve to je posolstvo, ktoré nám zvestuje aj príroda v čase škorpióna: pripomína nám, že všetko, čo bolo stvorené, musí aj zomrieť, aby sa uvoľnilo miesto pre nové "zrodenie".
Za touto skúsenosťou sa skrýva skutočná plutónska transformácia, ktorá nestrpí žiadne prikrášľovanie vecí. Metamorfóza a premena v tomto zmysle totiž znamená, že človek ako jednotlivec zomrie, ale jeho krv, jeho duch, jeho dedičstvo a v konečnom dôsledku jeho život prechádza na jeho potomkov.

dalej autor pokracuje, citujem:A napriek tomu je pre nás také ťažké, akceptovať tento kolobeh. Lebo naše ego sa snaží o čo najdokonalejšiu sebarealizáciu. Hovorí nám: svoj život mám pevne vo svojich rukách, a môj potenciál je nevyčerpateľný, presne tak, ako sa nám to snažia vsugerovať učitelia pozitívneho myslenia ( Škorpión/Pluto ), kde väzby na vedomosti predkov ( Škorpión/Pluto ) alebo podobné závislosti tu nemajú miesto!

Toto co napisal sa mi tiez paci, lebo trpime my, teda nas obraz tu v nasej realite a v nasom svete, tomto. nase ego nedosiahne nikdy uplnu sebarealizaciu a vzdy sa bude potkynat o prave takuto symbolicku nutnost umierania. Na druhej strane si myslim, ze nie sme to v skutocnosti my, ktori musime umriet, lebo nasa prava podstata je niecim uplne inym. Asi tak, Pluto nikdy neohrozi majestatnost Slnka, len odkryje a odstrani vsetko neprave, a po odkryti nezostava prazdnota a nicota, ale to, co je skutocne a rydze. Vazby na vedomosti ci skor skusenosti predkov vsak mozu mat dolezite miesto a nemyslim si, ze su zavislostou, na prazdne miesto prichadza tradicia, ktora poukazuje na sposob akym sa vyrovnat s nepriaznou, lebo nam ukazuje cestu k nasej skutocnej podstate, kym sme, ale akych sa nepozname. V jungianskom slovniku dava moznost k prajaveniu nasho Bytostneho Ja( ktore sa rodi pod Slnkom, nie nase Ego), ktore sa chce realizovat, ale mu v tom branime. dam prirovnanie, ked staviame dom, musime dat zaklady, pevne, lebo ked pride necas(PLUTO), tak vtedy sa ukaze, ci domcek s peknou fasadou je zaroven aj prakticky a ma sa o co opriet.
je vsak tragediou ak na prazdne miesto neprichadza nic a zostava iba pust, a to moze byt vtedy ak posolstvo tradicie nebolo naplnene. Myslim, ze aj povodne kultury, domorode nabozenstva, Indiani, cerpaju z mudrosti a skusenosti predkov, aj ked ich moderna filozofia moze oznacit za primitivne.
V skutocnosti primitivna moze byt prazdnota a bezobsiaznost modernej nekultury:))A vlastne aj tie domorode kultury a Indiani mozu viac trpiet tym, ze dostavaju tucne podpory v sucastnosti, lebo ich povodne uzemie niekto okupuje. Pripadne mozu stavat pocetne herne na svojom uzemi, za ktore neplatia dane.:)Dost velka odbocka od povodnych tradicii:D
V krestanskej symbolike taketo odmietnutie tradicie nastava v osobe Judasa, zaujimave ze vystupnovanie a zavrsenie nastalo v case splnu, najsubjektivnejsom obdobi(nase ego vtedy trpi najviac), kedy je najvyssia zlocinnost ale clovek ma aj tendenciu spravat sa skratovo. Tradiciu v krestanskom zmysle zradenu, predstavuje Kristus.

pekne si to napisala, v obraznej reci ako biblia...
ale spln nie je nase najsubjektivnejsie obdobie, ale skor prave naopak...najobjektivnejsie...vtedy sa do vedomia dostane vsetok bordel, ktory v nom potlacujeme. je to urcite "osvietenie", ci precitnutie (symbolika najvacsieho svetla pocas noci)...niektori to "poznanie", ci naval emocii a protikladnych tuzieb neunesu a preto sa spravaju skratovito...
ale s ostatnym co si napisala, suhlasim;)

vdaka, rudiger;)aj ked zrovna prirovnanie k reci biblie nevyznieva velmi pritazlivo a lichotivo:)
Co sa tyka Splnu pisala som hlavne o sebe, ked je spln, mam tendencie k zvysenej zranitelnosti a subjektivite, a hlavne pri splne je osvetleny mesiac, a ten luce Slnka iba odraza, z toho mi vychadza, ze objektom je Slnko a subjektom je Luna, a ta aj zodpoveda emocnemu zafarbeniu.
A to najvacsie osvetlenie skutocne moze byt velkou zatazou, hovorim o sebe:)
A inak suhlasim uplne so vsetkym co si povedal-FLOWER-