Blíženci a rak

Ja som blíženec, on je rak :) Samozrejme si viem vypočítať všetko a mám prečítaných kopu charakteristík, ja len že. Nemáte tu niekto vlatsné skúsenosti ? :) ako sa vám darilo v takom vzťahu? čo je podľa vás špecifické pre tento vzťah? :)

Každý vzťah má svoje špecifiká nezávislé na slnečných znameniach a asi každý, kto sa aspoň trochu zaoberá astrológiou, by ti povedal, že je treba si všímať aj iné parametre horoskopu.
Ja by som ti zo svojich skúseností poradila, aby si príliš nevŕtala vo vzťahu hlavou a užívala si ho taký, aký je. Aj keď na druhej strane si myslím, že ak máš vŕtať, tak vŕtaj, má to tak byť. Skúsenosť ti môžem poskytnúť, ale asi nemá cenu to porovnávať s tvojou skúsenosťou, ktorú máš získať.
S mužom, ktorý mal slnko v rakovi som mala asi 2 ročný vzťah, ktorý - keď tak dnes bilancujem - bol asi mojim najlepším vzťahom, a to aj napriek tomu, že tam nesplanula obrovská láska, ale skôr sa postupne vyvinula medzi nami taká priateľská, bratská láska. Časom sme zistili, že jeden druhému dávame čosi neoceniteľné. Vzájomné pochopenie, plus on mne starostlivosť a ja jemu možnosť správať sa prirodzene. Hovorili sme spolu o všetkom, čo niekto nemusí pokladať za dobré, ale nikto z nás toho druhého nesúdil. Hovorili sme aj o našich najtemnejších stránkach, o veciach za ktoré sa na hanbíme a nikdy sme ich nikomu nepovedali.
Ten muž bol Ír, o 13 rokov starší odo mňa, počas nášho vzťahu sa naučil po slovensky tak dobre, že rozumel aj slovenským vtipom a metaforám. Cestoval po svete, strávil nejaký čas v Amerike, v Taliansku, v Španielsku, Čechách...Hovoril dobre asi 5 jazykmi, krásne spieval a hral. Robil v jednom klube nášho mesta akcie, deň otvorených dverí, kde mladé kapely mohli ukázať čo vedia, primárne učil angličtinu. Po večeroch sme spolu počúvali vietor, hrali na gitare, vymýšľali texty, spievali sme, smiali sme sa a pri tom všetkom sme boli nesmierne prirodzení. Mala som rada ako chodí, varí, spí...Ráno mi zvykol spraviť kávu a pripravil mi desiatu do práce, pristúpil na každú blbosť, ktorú som vymyslela. Vlastne som mala pocit, akoby v ňom bolo niečo ženské a vo mne niečo mužské, takže sme sa vzájomne pekne dopĺňali. Mal veľmi pekný vzťah k môjmu synovi, ktorý nebol vlastne jeho.

No a čo je zaujímavé, mám vertex myslím zrovna v rakovi, no a tento človek bol jednoznačne kľúčovým v mojom živote, postavil latku veľmi vysoko, pretože každá žena má tendenciu porovnávať. Nech porovnávam, ako porovnávam, takého človeka, čo veľa vie a pritom je tak skromný a chápavý, že sa dokáže skloniť ku všetkému, som ešte nestretla. Ostalo mi po ňom CD - 2 songs for Ľudmila s piesňami Rainbow a You and me.

V jednej z nich spieva: "When you fall, I fall too, when you rise I rise whit you"

To takto vobec nemozes porovnavat, iba ta to bude v niecom zneistovat a hlodať v tebe, budes premyslat nad niecim, co moze byt nakoniec uplne inak.
Napr. moja mama Blizenec, otec Rak.. neviem ako zacal ich vztah, ale vraj sa mali radi, rozumeli si..otec mal taku prisnu ruku (niekedy az moc). Po 15r sa rozviedli, otec bol agresivny, mame sa zrutil svet, ale tak volako sme to prezili :)
A zas opacne kamaratka je Rak, jej muz Blizenci a dost dobre si rozumeju, maju bábo, a nejake velke hadky alebo rozpory neriesia.
Takze, podla mna to takto brat nemozes.

Hayaam, v tom čo si napísala som sa dosť našla. Skutočne aj my... je to prvý človek, ktorému som povedala všetko zlé a temné a aj on mne. Vieme spraviť všetko všetúčko čo jeho alebo mňa napadne. Skutočne si niekedy prídem ako vo filme Bony a Klide. Aj na vraždu by som ho nahovorila.

V ďalšom rade vám chcem obom povedať, že sa o to iba zaujímam, nesnažím sa hľadať chyby ani nič. :) Len zisťujem, lebo ma to úprimne zaujíma. Vieme si s ním dať mnoho, jediným problémom jeho je snaď to, že problémy nerieši. Že ich nechá tak, citlivo sa prispôsobuje všetkému naokolo a ja som človek, čo musí mať všetko vyriešené :) ... + nášmu vzťahu asi prospieva aj to, že... ja mám asendent v Rakovi, čiže ho chápem.. A Hayaam, ak smiem vedieť. Prečo ste sa rozišli?

Prečo sme sa rozišli...no to sa ťažko vysvetľuje:) Keď sme sa spoznali, povedal mi, že chce voľný, nezáväzný vzťah a ja som sa na taký musela nastaviť. On vlastne udržiaval väčšinou nezáväzné vzťahy, polovica jeho žiačok a báb, ktoré chodili na jeho koncerty boli doňho zaľúbené a mal s nimi kadejaké pletky. Takže vlastne som vnútri ani nikdy nerátala s tým, že by to mal byť nejaký stabilný muž môjho života. Povedala som si, že nejdem riešiť to, čo robí vo svojom voľnom čase a aj ja si svoj čas zariadim tak, ako chcem. A tak som mu vlastne nevedome nastavila zrkadlo.

Časom mi začal vyčítať, že si robím, čo chcem, vlastne to mi vytkol, čo sám odo mňa chcel. No a stroskotalo to zrovna na tom, že on mal postupne potrebu vzťah posunúť ďalej - navrhol bývať spolu a dával najavo, že sa mu nepáči, že náš vzťah sa nevyvíja. A medzi rečou naznačil: "rozmýšľal som - prvý raz, chcel by som manželku a deti". Keďže som bola mladá a mala som už syna, dva razy som si premyslela, či si ten náznak všimnem a padnem do tej istej pasce, alebo ho budem ignorovať.
Nevedela som proste náš vzťah posunúť tak, ako to chcel, nešlo mi to, mala som pocit, že v základe sa až takto človek zmeniť nemôže. Najprv vravel, že chce cestovať, nechce sa obmedzovať, páčia sa mu baby a preto nechce trvalú partnerku a deti, potom zrazu chcel manželku a deti a manželský život. Vyvolalo to vo mne nedôveru, a možno aj neopodstatnenú, lebo on menil život pomerne často, vzhľadom na jeho cestovateľské boty a nové začiatky. Tak sa nakoniec rozhodol vrátiť domov. Po roku ma prišiel pozrieť, ale to som už bola celkom inde. Ale ako človeka ho budem mať vždy nesmierne rada, aj keď už nie sme ani v kontakte.

Proste nemala som a asi ani dnes nemám v sebe tendenciu pchať cigaretu do úst tomu, kto chce prestať fajčiť. Chcel nezáväzný vzťah a ja som mu ho poskytla. Prerástlo to síce vo veľké porozumenie a blízkosť, ale chýbala tam určitá dôvera z mojej strany a asi aj tá skutočná láska, ktorá by vedela prekonať všetko.

Ale tak vy ste mladí, máte čas a priestor pracovať na sebe:)

"Vlastne som mala pocit, akoby v ňom bolo niečo ženské a vo mne niečo mužské, takže sme sa vzájomne pekne dopĺňali."

já postupně zjistila, že ten pocit mám u všech mužů...u těch raků je to výraznější asi, ale každý muž má v sobě takovou zvláštní jemnost...

jinak raci to je pro mě samostatná kapitola...dokážu si s nimi předat neuvěřitelně bohaté sdělení a to hlavně beze slov...ty pocity co se kolem nich tak tetelí, je to jak chomáčky různěbarevných vatiček...mlčení je na nich nejkrásnější : ) a probouzí ve mně něhu a radost...

;)Vlastne neviem ako by podobný vsťah vyzeral,ale mám partnera raka....naozaj potvrdzujem čo bolo písané v predchádzajúcich príspevkoch,je úžasne citlivý až precitlivelý........Myslím že premenlivosť blížencov môže často citlivú dušu raka zraniť,ale všetko sa dá ,keď sa chce....nezáleží len na slnečnom znamení.Ja osobne som za skúsenosť s partnerom rakom vďačná,je to pohladenie na duši,hoci v tomto vsťahu som ja muž a on žena:)